Medžugorské ozveny č. 147

Mária, Kráľovná pokoja

slovenské vydanie

september - október 1999


Posolstvo Panny Márie Kráľovnej pokoja z 25. júla 1999:

Drahé deti!
Aj dnes sa radujem s vami a všetkých vás pozývam k modlitbe srdca. Pozývam vás, dietky, aby ste tu so mnou všetci ďakovali Bohu za milosti, ktoré vám cezo mňa dáva. Chcem, aby ste pochopili, že tu chcem uskutočniť nielen miesto modlitby, ale aj stretnutie sŕdc.
Chcem, aby sa moje, Ježišovo a vaše srdce pretvorilo v  jedno srdce lásky a pokoja. Preto, dietky, modlite sa a radujte sa všetkému, čo tu Boh koná, napriek tomu, že satan vyvoláva hádky a nepokoj. Ja som s vami a všetkých vás vediem cestou lásky.
Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!

Nielen miesto modlitby, ale aj stretnutie sŕdc

Na sviatok svätého Jakuba (25. 7.), patróna medžugorskej farnosti, sa Kráľovná apoštolov raduje s nami. Ale ihneď dodáva: a všetkých vás pozývam k modlitbe srdca, teda viac vnútorný sviatok, než vonkajší. To znamená, že úplná radosť z tohto sviatku sa dosiahne modlitbou srdca, ktorá tvorí základ tejto Máriinej školy. To sa deje, keď stretáme Ježiša v tichosti, v načúvaní, ba lepšie povedané, keď sa dáme stretnúť Ježišom, ktorý nás chce ovládnuť, otvoriť nám oči, naplniť nás svojím Duchom a zmeniť nás: Počúvajte mňa a ... dobroty budete jesť (Iz 55, 2).
Potom nás Mária pozýva spoločne ďakovať Bohu za všetky milosti, ktoré nám dáva cez Ňu. Nikdy to dostatočne nepochopíme. V tejto chvíli ďalej vyjadruje prianie, aby sme pochopili, aký úmysel má s týmto miestom. Nechce, aby bolo iba miestom modlitby, ako sú mnohé iné pútnické miesta. Na tomto mieste je jej skutočná a neustála prítomnosť už 19 rokov. Toto miesto, ktoré si zvolila, je mi drahšie než mnohé iné, kde som rada pobudla, keď má Najvyšší tam poslal (posolstvo z 21. 3. 1985). Teda, chce oveľa viac!
Aký cieľ chce uskutočniť? Stretnutie sŕdc. Nášho srdca so Srdcom Ježišovým a s jej Nepoškvrneným Srdcom. Mohli by sme očakávať, že povie "stretnutie ľudí a rás", avšak tu ide o stretnutie s Ježišovým a Máriiným Srdcom. Takéto stretnutie sa nazýva "dôverné". Je to nesmierna láska dvoch Sŕdc, ktoré sa chcú stretať s ľuďmi, kým oni obyčajne zostávajú pri svojom obvyklom náboženstve alebo pri oddanej zbožnosti. Kto chce stretnúť tieto Srdcia, musí milovať Ježišovým a Máriiným Srdcom. Tak to bolo aj so svätým Pavlom, keď hovoril: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2, 20), a to až do takej miery, keď možno povedať, že srdce Pavlovo je srdce Kristovo. A navyše je tu nežnosť Srdca jeho Matky.
Iba v stretnutí týchto dvoch Sŕdc možno stretnúť srdcia ľudí. Tak padnú bariéry individualizmu a nastane splynutie sŕdc. V Medžugorí sa už dávno dá pozorovať toto stretnutie sŕdc, lebo tu vznikajú neuveriteľné vzťahy a vytvára sa sieť spoločenstva, ktorá presahuje medžugorskú svätyňu. Toto stretnutie sŕdc má byť vzorom, ktorý chce Mária uskutočniť, aby naň hľadela Cirkev, aby naň hľadeli národy a aby sa tak stali jediným srdcom lásky a pokoja.
Mária o tomto hovorí práve v centre etnických skupín, dlhé storočia sužovaných nenávisťou, ktoré vedú vojny jedna proti druhej a neprijímajú pokojné spolunažívanie. Boh chce - a to nielen tu - cez pôsobenie svojej Matky, aby sa ľudia, dohnaní do krajnosti, obrátili od nenávisti k láske. Ak Mária hovorí, že chce toto uskutočniť, znamená to, že to nie je iba prázdne želanie, ale že všetko bude splnené, pretože nikto nemôže odolať Božej vôli (porov. Ester 4, 17b).
Preto nás Kráľovná pokoja pozýva k modlitbe a radosti, napriek tomu, že satan vyvoláva hádky a nepokoj. Vieme, že satan je dnes zúrivý viac než kedykoľvek predtým, lebo vie, že má málo času a má komplicov práve medzi tými, ktorí si myslia, že konajú pre Boha. Vznikajú hádky zapríčinené snahou o prvenstvo, žiarlivosťou, či nedorozumením. Ale dobré zrno odolá kúkoľu. O budúcnosť Medžugoria existuje určité znepokojenie, pretože sa proti nemu útočí ako vari nikdy predtým. Ale Mária nakoniec akoby hovorila: Nebojte sa, ja som s vami a vediem vás cestou lásky, ktorá na konci zvíťazí. Stačí jej prítomnosť, aby nám dala istotu.

Don Angelo

Posolstvo Panny Márie Kráľovnej pokoja z 25. augusta 1999:

Drahé deti!
Aj dnes vás pozývam, aby ste oslávili Boha Stvoriteľa vo farbách prírody. On k vám hovorí cez najmenší kvietok o svojej kráse a o hĺbke lásky, s ktorou vás stvoril.
Dietky, nech modlitba vytryskne z vášho srdca ako čerstvá voda z prameňa. Pšeničné polia nech vám hovoria o Božom milosrdenstve voči každému stvoreniu.
Preto, obnovte modlitbu vďaky za všetko, čo vám dáva.
Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!

Obdiv nad stvorenými vecami
Sláva a vďaka Stvoriteľovi

Nie je to po prvýkrát, čo nás Mária pozýva pozerať na stvorené veci a vedieť čítať v najľahšie pochopiteľnej knihe, ktorú pre všetkých napísal Boh, a zvolať: Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. (Ž 104, 24) Nerozumný človek to nevie a blázon nechápe. (Ž 92, 7)
Žijeme v chytráckom svete, kde sa oslavuje dielo a schopnosti človeka, ktorý "môže všetko". Ak nás Panna Mária pozýva rozjímať o Božom diele, je to bezpochyby práve preto, že človek je vždy skôr orientovaný na dielo vlastných rúk, z ktorého si urobil svoj idol. Chvála a neustále vďaky, ktoré dlhujeme Bohu, majú byť podstatou nášho života a sú náležitým spôsobom vyjadrené v Eucharistii: Sláva Bohu... vďaky vzdávajme Bohu! Za každodenným šialeným zhonom, ktorý nám zabraňuje zastaviť sa a rozjímať o Bohu, je nejasné oko, ak nie oko celkom zatvorené: Ak je tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo (celá skutočnosť) vo tme. (Mt 6, 22) Ak Mária hovorí o farbách prírody, o malom kvietku, ktorý nám rozpráva o kráse Boha, je to preto, lebo už nevieme žasnúť ako malé deti. Už nie sme schopní spoznať hĺbku lásky, akou nás Boh miloval a pre nás stvoril všetky veci. Modlitba vyviera zvnútra spontánne ako čerstvá voda z prameňa, keď je oko čisté, a obdiv sa rodí z jednoduchosti srdca. Pšeničné polia nám hovoria o Božom milosrdenstve, ktoré dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých (Mt 5, 45). Napriek našim hriechom On nám neprestáva dávať to, čo je potrebné pre život - každodenný chlieb.
Na konci posolstva je pozvanie ku vďakyvzdaniu za všetko, čo nám Boh dáva. To nás privádza k myšlienke, koľkí vo svete nemajú ani to najpotrebnejšie. Boh vložil do stvorených vecí prostriedky pre život pre všetkých ľudí, súčasných i budúcich, ale egoizmus niekoľkých oberá o potrebné prevažnú väčšinu ľudí, ktorá žije v núdzi a o hlade. Aký súd nás čaká, ak naše vďakyvzdanie (Eucharistia) je poškvrnené naším zatvoreným srdcom!
Otče, nie vždy sme schopní spoznať dielo Tvojej Lásky v zázrakoch Tvojho stvorenia, nie vždy, ba možno vôbec nie sme schopní užasnúť obdivom nad krásou skromného poľného kvietka. Oči oslepené svetlami našich miest nie sú v stave oceniť jemný úsvit rána, či meniace sa farby zapadajúceho slnka, uši ohlušené hlukom sveta nie sú v stave zachytiť lahodný šum vetra (1 Kr 19, 12), ktorý ohlasuje Tvoju prítomnosť!
Otče, i keď nám celkom neunikne krása Tvojich stvorení, nie sme schopní hľadieť ďalej, aby sme v nich videli znamenia Tvojho diela, a cez ne obdivovali Tvoju krásu. Táto naša neschopnosť nielenže okliesňuje krídla našej vďaky, ale zároveň otupuje city nášho srdca. A ešte horšie, zameriava ich iba na nás samotných, teda spôsobuje ich nesprávne užívanie, ak nie priamo ich zneužitie!
V tomto nesprávnom používaní je koreň každej žiadostivosti, každej svojvôle, každého násilia. V tomto zneužití je koreň každého nespravodlivého bohatstva a v  jeho dôsledkoch i každej chudoby, každého kupčenia s telom, každého znásilnenia nevinnosti, každého zneužitia prírody... Ale Ty, Otče, si trpezlivý a milosrdný a čakáš, aby ťa Tvoje deti uznali, práve pre škodu, ktorú spôsobili sebe samým opomenutím Teba, aby Ti vzdali vďaky, naplnení radosťou zo spoločenstva so všetkými bratmi.
Nuccio

Svätý Otec vyzýva:
"Vy, mladí, musíte byť svätí!"

"Drahá mládež! Pred pätnástimi rokmi, na konci svätého roka Vykúpenia, som vám zveril veľký drevený kríž, pozývajúc vás, aby ste ho niesli do sveta ako znamenie lásky Pána Ježiša voči ľudstvu a ako zvesť, že jedine mŕtvy a zmŕtvychvstalý Kristus je spásou a vykúpením. Kríž odvtedy vykonal dlhú, nepretržitú cestu kontinentmi, ukazujúc, že kríž kráča s mladými a mladí kráčajú s krížom."
Týmito slovami otvára Ján Pavol II. svoje posolstvo mladým k XV. svetovým dňom mládeže, ktoré sa budú konať v Ríme od 15. do 20. augusta 2000 a ktorých témou bude: "A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami". Téma sa vzťahuje na postavu Ježiša z Nazaretu, Boh s nami, Emanuel, ktorého Svätý Otec urobil ťažiskom svojho posolstva adresovaného všetkým mladým kresťanom.
"Na prahu nového tisícročia vám zo srdca opakujem naliehavú výzvu, aby ste dokorán otvorili brány Kristovi, ktorý ´tým čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi (Jn 1, 12)´. Prijať Krista znamená prijať od Otca poverenie žiť v láske pre Neho a pre bratov, bez akejkoľvek diskriminácie..."
So zanietením plným múdrosti vyzýva Svätý Otec mladé generácie, aby sa nenechali oslepiť prázdnymi a falošnými svetlami, ktoré predkladá svet, a navrhuje im cestu Ukrižovaného, Toho, ktorý vyjavuje mieru Božej lásky k človeku. Utrpenie znamená zanietenú lásku, ktorá v darúvaní sa nepozná vypočítavosť. Utrpenie Kristovo je vyvrcholením celej existencie "danej" jeho bratom v záujme vyjavenia Srdca Otca. Kríž, ktorý sa zdá, že vyrastá zo zeme, v skutočnosti visí z neba, ako božské objatie, ktoré objíma svet.
Voči týmto veľkým tajomstvám Svätý Otec nabáda ku kontemplácii: "Rozjímajte a uvažujte! Boh nás stvoril, aby zdieľal s nami svoj život. Volá nás, aby sme boli jeho deťmi, živými údmi mystického tela Kristovho, žiarivými svätyňami Ducha Lásky. Volá nás, aby sme sa oddali Jemu, chce, aby sme všetci boli svätí. Drahá mládež, majte svätú ctižiadosť byť svätými, tak ako je On svätý!"
Tieto slová sa zdajú odvážne, ak uvážime, že dnešný človek má tendenciu počítať iba s vlastnými ľudskými silami, ale Svätý Otec uisťuje: "Človek môže zavše podľahnúť depresii, môže dospieť k presvedčeniu, že na tomto svete, ani na sebe, nie je možné nič zmeniť vedomý si vlastných neúspechov, bremien, ktoré ho tlačia, nebezpečenstiev, ktoré mu hrozia, ako aj dôsledkov hriechu. I keď je cesta namáhavá, všetko zmôžeme v Ňom, ktorý je náš Vykupiteľ. Neobracajte sa preto na nikoho, iba na Ježiša. Nehľadajte inde to, čo vám iba On môže darovať. Svätosť, ako Boží plán pre každého pokrsteného, je s Kristom uskutočniteľná. Počítajte s Ním. Verte v nepremožiteľnú silu Evanjelia a položte si vieru za základ svojej nádeje. Ježiš kráča s vami, obnovuje vám srdce a posilňuje vás silou svojho Ducha."
Petrov nástupca je múdry pastier a vie ako má hovoriť k stádu, ktoré mu zveril Boh. Uvedomuje si krehkosť a ľudské hranice, ale aj istotu v Božiu Prozreteľnosť, ktorá je štedrá voči tomu, kto sa na ňu s dôverou spolieha. Svojim ovečkám teda ukazuje cestu, ktorou majú ísť k cieľu:
"Vy, mladí zo všetkých kontinentov, nebojte sa byť svätými nového tisícročia. Buďte kontemplatívni a milujte modlitbu v súlade s vašou vierou. Buďte veľkorysí v službe bratom, aktívni členovia Cirkvi. Buďte strojcami pokoja.
Aby ste mohli uskutočniť tento náročný životný plán, počúvajte Jeho Slovo, čerpajte silu zo sviatostí, najmä z Eucharistie a z pokánia. Pán z vás chce mať nebojácnych apoštolov a budovateľov nového ľudstva. Vskutku, ako budete môcť dosvedčovať, že veríte, že sa Boh stal človekom, ak nezaujmete postoj voči tomu, čo ponižuje človeka a rodinu" Ak veríte, že Kristus každému stvoreniu zjavil lásku Otca, tak nemôžete neprispieť celou svojou silou k budovaniu nového sveta."
Na záver Ján Pavol II. obracia svoj zrak k Panne Márii, Matke Božej, označuje ju ako "úsvit, ktorý predchádza východ Slnka spravodlivosti, Krista, nášho Spasiteľa". "Vtelenie Slova a vykúpenie človeka úzko súvisia so Zvestovaním," - pokračuje Svätý Otec "keď Boh zjavil Márii svoj plán a našiel v Nej, ktorá bola mladá ako vy, srdce úplne ochotné oddať sa pôsobeniu Jeho lásky. Dlhé storočia si Cirkev modlitbou Anjel Pána pripomína vstup Boha do dejín človeka. Nech sa táto modlitba stane aj vašou modlitbou, o ktorej budete každodenne rozjímať.
Drahá mládež, nech vás Svätá Mária naučí rozpoznávať vôľu Nebeského Otca vo vašom živote. Nech vám vymôže silu a múdrosť, aby ste dokázali hovoriť s Bohom. Svojím príkladom nech vás pobáda, aby ste v novom tisícročí boli zvestovateľmi nádeje, lásky a pokoja."
(29. 6. 1999)

Ján Pavol II.
pripomína posledné skutočnosti

Svätý Otec Ján Pavol II. sa počas niekoľkých stredajších generálnych audiencií venoval posledným skutočnostiam na zdôraznenie potreby hovoriť o týchto veciach v Cirkvi.
Najprv hovoril o nebi (21. 7.): "Tí, ktorí prijali Boha do svojho života a úprimne sa otvorili Jeho láske, budú sa môcť tešiť z plného spoločenstva s Bohom. ... Tento dokonalý život sa nazýva nebom." "Plná účasť na dôvernom vzťahu s Otcom po skončení nášho pozemského života, prebieha prostredníctvom zapojenia sa do veľkonočného tajomstva Kristovho".
"Túto situáciu môžeme určitým spôsobom prežívať v istom slova zmysle už dnes, a to tak sviatostným životom, ktorého stredobodom je Eucharistia, ako i dávaním seba samého prostredníctvom bratskej lásky. Vieme, že v tejto pozemskej fáze je všetko v znamení obmedzenosti, ale i napriek tomu myšlienka na posledné skutočnosti nám pomáha dobre žiť predposledné skutočnosti."
Potom hovoril o pekle (28. 7.): "Je posledným dôsledkom hriechu, ktorý sa obracia proti svojmu páchateľovi. Je to situácia, v ktorej človek odmieta milosrdenstvo a odpustenie Otca, a to aj v poslednej chvíli života... čím sa tak navždy vylúči z radostného spoločenstva s Ním".
Obrazy Svätého písma o pekle naznačujú úplné znehodnotenie a prázdnotu života bez Boha. ... Zatratenie spočíva v konečnom vzdialení sa od Boha, ktoré si človek slobodne volí."
očistci povedal (4. 8.): "Pre tých, ktorí sú otvorení voči Bohu - nie však dokonalým spôsobom - si putovanie k plnej blaženosti vyžaduje očistenie, ktoré viera Cirkvi objasňuje prostredníctvom učenia o očistci. ... Každá stopa primknutosti k zlu sa musí eliminovať, každá deformácia duše napraviť. Očistenie musí byť úplné."
"Tak ako v pozemskom živote sú veriaci spojení spolu v jednom mystickom Tele, tak aj tí, ktorí po smrti žijú v stave očisťovania, zakusujú tú istú cirkevnú solidaritu, pôsobiacu cez modlitbu, svätú omšu a prostredníctvom skutkov lásky bratov vo viere."
Všimli sme si, že Svätý Otec, aby preukázal existenciu očistca, neodvoláva sa na 2. knihu Machabejcov (12, 43) - čo konečne nie je potrebné - kde Júda posiela do Jeruzalema výnos zbierky, aby bola prinesená obeta za vojakov, ktorí zomreli v hriechu. Urobil tak z ohľadu voči protestantským bratom rozličných konfesií, ktorí neuznávajú dve knihy Machabejcov ako božsky inšpirované.
"Celý kresťanský život je ako putovanie do Otcovho domu... ale pohľad na posledné skutočnosti rozhodne neznamená ľahostajnosť pre veci pozemské. ... Je potrebné očistiť každú ľudskú činnosť, aby sa spriezračnilo tajomstvo vecí budúcich. (11. 8.) Na ceste obrátenia sa stretneme so satanovým dielom. Ale "Ježiš ho navždy porazil... avšak boj proti zlu pokračuje a vyžaduje bdelosť."

Pomôžme Svätému Otcovi v hodine boja

Biskup Mons. Pavol Hnilica vo svojom liste z 29. júna 1999 adresovanom mariánskym skupinám okrem iného píše: "... Toto je mariánska epocha, ktorú chcel Boh. Panna Mária mobilizuje svoje potomstvo, aby priniesla svetu skutočný pokoj, zmierenie ľudí s Bohom. Tento plán je spojený so životným programom Totus tuus, cez svätých, a jeho nositeľom je Svätý Otec...
Musíme mať na zreteli, že ak Petrov nástupca a Panna Mária sú tak úzko spojení, nenávisť satana voči Nepoškvrnenej je spojená aj s nenávisťou voči pápežovi. Diabol dnes bojuje proti týmto dvom biblickým postavám a oni musia zvíťaziť. Pápež Pavol VI. po návrate z Fatimy napísal Signum Magnum (Veľké znamenie). Žena odetá slnkom je tá istá Žena, ktorá má pošliapať hlavu hada. Myslím si, že dnes má Mária rovnaké poslanie ako mal Abrahám voči Sodome a Gomore. Ak by bol Abrahám vtedy našiel desať spravodlivých, tieto dve mestá by ešte existovali. Pri svojom príchode z Fatimy v r. 1982 Svätý Otec zvolal: Koľko spravodlivých by bolo treba dnes" To nevieme, ale Mária to vie a nenechá nás na pokoji, pokým ich nenájde...
Obzvlášť dnes vidíme, aký ukrutný je tento boj. Svätý Otec je terčom ohováraní, prenasledovaní, nedorozumení, a to i od tých, ktorí by mu v prvom rade mali pomáhať. Preto na prahu Jubilejného roka 2000 chcem Vás, čitatelia a priatelia, osobitne pozvať k tomu, čo mi leží na srdci. Tak ako to kedysi urobila cirkev v Jeruzaleme pre svätého Petra vo väzení, žiadam teraz Vás, aby ste sa spojili s vierou v modlitbe a prosili Máriu, aby ochraňovala a podporovala Kristovho námestníka v tomto čase súženia a skúšok. Ján Pavol II. zostal ako jediný hlas proti kniežaťu a kniežatstvám tmy tohto sveta, aby niesol posolstvo proti prúdu, v súlade s Evanjeliom.
Mojžišove ramená zodvihnuté k modlitbe dali vyhrať Izraelitom v boji, tak aj naše úpenlivé prosby dosiahnu potrebné milosti na podporu Cirkvi a jej pastiera v boji proti nepriateľovi Boha."

"Vráťte sa k počiatočnému nadšeniu Uchopte ruženec"

Kráľovná pokoja, aby pozvala svoje deti, aby sa modlili ruženec, hovorí o tom vo svojich posolstvách. Tu je niekoľko z najnaliehavejších z nich.
Na vigíliu sviatku Nanebovzatia Panny Márie v r. 1984 Ivanovi povedala: "Chcela by som, aby sa ľudia v týchto dňoch modlili so mnou, a to v čo najväčšom počte. Aby sa každý deň modlili aspoň celý ruženec: radostný, bolestný a slávnostný..."
Na štvrté výročie zjavení (25. 6. 1985) sa vizionárka Marija opýtala Panny Márie, čo by chcela povedať kňazom. Mária odpovedá: "Drahé deti, prosím vás, vyzývajte všetkých na modlitbu ruženca. S ružencom zvíťazíte nad všetkými ťažkosťami, ktoré chce teraz satan vniesť do katolíckej Cirkvi. Kňazi, všetci sa modlite ruženec! Zasväťte čas modlitbe ruženca."
Keď vypukla vojna v Perzskom zálive Panna Mária povedala: "Satan je silný a chcel by zničiť nielen ľudské životy, ale aj prírodu a planétu, na ktorej žijete. ...siahnite po ruženci. Už samotný ruženec môže urobiť zázraky vo svete i vo vašom živote." (25. 1. 1991)
A neskôr: "Vyzývam všetkých kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, aby sa modlili ruženec a učili modliť sa aj druhých. Drahé deti, ruženec mi je obzvlášť drahý. Prostredníctvom ruženca mi otvorte svoje srdce a tak vám môžem pomôcť." (25. 8. 1997)

Ruženec je najkratšou cestou k modlitbe srdcom

"Máriina modlitba priťahuje do srdca človeka, čo sa modlí s ružencom v ruke, modlitbu Ducha Svätého. Stalo sa tak vo večeradle, keď Mária pripojila svoju prosbu k prosbe učeníkov a stala sa vzorom modlitby pre Cirkev: Duch Svätý zapálil v Cirkvi a vo svete oheň a rozžeravil ho do biela." Takto píše P. Jean Lafrance, zapálený apoštol modlitby z Paríža. (Ruženec, Vyd. Ancora, Miláno)
Skúsenosť hovorí, že keď sa niekto modlí ruženec s dôverou a vytrvalosťou, prv či neskôr pocíti, že sa mu v srdci rodí ustavičná modlitba Ducha. Porozumie tak Ježišovým slovám z Evanjelia: "Treba sa neustále modliť a neochabovať". (Lk 18, 1)
Modlitebňa srdca. V tomto zmysle sa ruženec, jeho "obsah" a čas potrebný na jeho správne pomodlenie, podobá beztvarej mase z hliny, ktorú ponúkame Otcovi, aby ju svojimi rukami vymodeloval Slovom a Duchom Svätým. Od chvíle ako sa ruženec modlíme s Máriou a v Nej, sme na ceste neustálej modlitby. Sv. Ľudovít z Montfortu to vyjadruje slovami: "Mária je pre dušu modlitebňou srdca, kde možno vyjadriť všetky prosby Bohu s istotou, že budú vyslyšané."
Všemohúcnosť úpenlivej prosby. Mária okrem toho, že je Matkou modlitby srdca, je aj "prosebnou všemohúcnosťou". K Nej sa musíme obrátiť, aby sme dosiahli dar trvalej úpenlivej prosby. Ak budeme opakovane hovoriť: "Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej," raz sa nebesia otvoria a vtedy pochopíme, že Mária za nás neustále oroduje...

Aby sa ruženec stal modlitbou srdca

P. Andrea Gasparino, známy učiteľ modlitby, sa v mnohých svojich poučeniach prehlasuje za nepriateľa bezmyšlienkovite odriekanej modlitby. Práve ruženec s neustálym opakovaním toho istého textu by sa ľahko mohol stať "odriekanou" modlitbou.
Poslucháči Rádia Maria mu položili niekoľko otázok o modlitbe. (16. 6. 1999)

Ak tajomstvá ruženca nie sú meditáciou, tak je ruženec mŕtvola bez života

Otázka: Každý deň sa modlím ruženec, ale neviem, či sa modlím ústami alebo srdcom, lebo moja modlitba je často suchá a prázdna.
P. Gasparino: Musíš v sebe vykonať zásadný obrat modlitby, lebo keď sa budeš skutočne modliť ako to chce Mária, tak tvoj život sa zmení. Ruženec, ak si s ním nedáš námahu, je typicky odriekanou modlitbou. Čo máš teda robiť? Pavol VI. v encyklike Marialis Cultus (č.47) povedal: "Ak modlitba nie je kontemplatívna, je to iba mŕtvola bez duše," telo bez duše. Tvoj ruženec je málo platný, ak nie je kontemplatívnou modlitbou. Prijmi teda takýto návrh: Keď sa budeš modliť ruženec, zastav sa pri tajomstve a skúmaj, či tu nie je niečo konkrétne, čo by si mohol urobiť. Spýtaj sa Márie: "Čo mám urobiť s týmto tajomstvom?" a Ona ti to určite objasní. Prečítaj si napríklad príslušnú stať z Evanjelia, lebo jednoduché odriekanie tajomstva ti toho málo napovie. Ak si však otvoríš príslušnú stránku Evanjelia, ktorá hovorí o tomto tajomstve, je to celkom iné. Nechaj si trochu viac času na meditáciu. Potom sa zastav na niektorom slove Zdravas´u. Stačí jedno slovo. Keď napríklad hovoríš "pros za nás hriešnych, teraz..." zastav sa na slove "teraz" a pochopíš, že možno máš niekomu odpustiť, možno sa máš zosúladiť s Božou vôľou, možno musíš niečo v sebe zmeniť.
Zastav sa teda na jednom slove a uvidíš, ako ti ruženec pomôže ku skutočnému obráteniu. Namiesto odriekania viacerých ružencov, pomodli sa jeden, ale tak, ako to žiada Mária a snaž sa s Ňou komunikovať. Môže sa stať, že sa ti v polovici ruženca ešte nepodarí nadviazať komunikáciu, a tvoje myšlienky sú ďaleko. Prebuď sa a povedz: "Nie, chcem komunikovať s Máriou!" Zastav sa teda radšej na jednotlivých slovách, lebo to je opravdivý ruženec.

Načúvanie pri modlitbe nás musí zmeniť

Otázka: Často sa modlím, ale nemôžem dosiahnuť ozajstnú komunikáciu s Bohom. Chcel by som sa s Ním rozprávať, ale nie v modlitbe stíšenia.
P. Gasparino: Je ľahšie hovoriť s Bohom, ako Mu načúvať. Nezabúdaj ale, že nie je dôležité to čo ty hovoríš Bohu, lebo On to vie, ale naopak, dôležité je to, čo On chce povedať tebe. Vždy keď sa modlíš, urob si v tichosti malú prestávku a vži sa do Božej prítomnosti. Uvedom si Jeho prítomnosť v tebe v Najsvätejšej Trojici a spýtaj sa ho: "Pane, čo mi dnes chceš povedať?" Veľmi ti pri tom pomôže Božie slovo, Evanjelium. Spýtaj sa napríklad: "Pane, čo mi chceš povedať o mojej láske k iným, o mojich povinnostiach, alebo o mojom spôsobe pristupovania k Eucharistii?" Ak ti neodpovie hneď, nezabúdaj, že Pán vždy hovorí cez malý závoj, pretože my potrebujeme očakávanie, vieru, poníženosť. Neznepokojuj sa ak na tvoje naliehanie nedostaneš okamžitú odpoveď. Tvoja otázka musí byť pravá, nefalšovaná. Odpoveď ti príde možno ešte v ten istý deň. Uč sa načúvať.
Otázka: Patrím ku skupine Obnovy, ale naše modlitby sú zdĺhavé, nejasné a často sprevádzané gestami. Čo si o tom myslíte?
P. Gasparino: Modlitba má vyjadrovať kontakt s Bohom. Skús sa po polhodine modlitby spýtať sama seba, či si komunikovala s Bohom: duša k duši, srdce k srdcu s Bohom. Pravdepodobne si to nedocielila, pretože si to vyžaduje vhodné prostredie. Keď ste teda všetci spolu, je pekné, keď sa zúčastňujete na spoločnej modlitbe, ale nezabúdajte, že predovšetkým by ste mali vnútorne komunikovať s Bohom.
Musíš si vstúpiť do svedomia a dobre počúvať, čo Boh od teba chce. Môžeš to urobiť iba v modlitbe stíšenia. Iba osobnou modlitbou budeš môcť mať účasť na spoločnej modlitbe skupiny a tvoja účasť bude úprimná a pravá. Bez osobnej modlitby aj liturgia je zmarená. Veľa hovor vo vašej skupine o modlitbe stíšenia.
Otázka: Veľa sa modlím a mám zvyk odporúčať Bohu jednotlivé osoby tým, že ich vymenúvam po mene aj s ich problémami. Je to správne?
P. Gasparino: Nerob si s tým starosti, lebo Boh nepotrebuje informácie. Je ale pekné, keď sa pri vzývaní Ducha Svätého sústreďuješ na jednotlivé osoby, aby mohol v nich pôsobiť a priviesť ich tam, kam je treba. Keď osobitne za niekoho prosíš, je dobré sa priamo spýtať: "Daj mi vedieť, čo môžem urobiť pre túto osobu." Tak sa modlitba stáva konštruktívna, lebo si vyhrnieš rukávy a pomôžeš tej osobe. Je ľahké pomáhať niekomu slovami, ale ťažšie skutkami a svojím správaním.

Čo udržovalo pri živote vieru v Arménsku a v Rusku

Istý diakon arménskeho obradu, prítomný v Ríme, rozpráva: "V roku 1988 sme mali ísť do Arménska pomáhať postihnutým po ničivom zemetrasení. Vedeli sme, že napriek nepriateľskému postoju komunistického režimu, katolícka viera v Arménsku stále žije. Hovorilo sa vtedy o 80.000 katolíkoch. Dnes sa domnievame, že ich je aspoň 300.000.
Najmenej 30 rokov boli bez pastierov. Posledný katolícky kňaz zomrel pred tridsiatimi rokmi. Podarilo sa nám nájsť jeho hrob. Pri jeho mene bol tento nápis: Kňaz, ktorý sa modlil ruženec. Neskôr sme zistili príčinu, prečo to tak bolo napísané. Jediný znak viery, ktorý tu ľuďom zostal, je ruženec pripomínajúci tajomstvá spásy. Snažili sme sa nadviazať s ľuďmi kontakt, ale pre nich sme boli cudzincami a nedôverovali nám. Keď sme k nim však pristúpili s ružencom v ruke, ich nedôvera zmizla. Vo svojej jednoduchosti a v kultúrnej chudobe za vizitku, že sme katolíci, považovali dve veci: modlitbu ruženca a príslušnosť k rímskemu pápežovi.
Teraz v Arménsku pomaly ožíva prítomnosť kňazov, aby im pomohli znovuobjaviť vieru, ktorú počas dlhých rokov zverili tej jednoduchej ale pevnej reťazi ruženca."
P. Giordano Muraro, docent na univerzite Angelicum v Ríme
Podobné svedectvo prináša aj nemecký kardinál Messner, ktorý našiel vieru v mnohých ruských rodinách po desaťročiach ateizmu, a ktorú si udržali rovnako pomocou ruženca.

Sila požehnania

Čo povedal Ježiš Terézii Neumanovej, stigmatizovanej Nemke, ktorá žila iba z Eucharistie
"Drahá dcéra, chcem ťa naučiť, aby si s vrúcnosťou prijímala moje požehnanie. Snaž sa pochopiť, že keď prijímaš požehnanie môjho kňaza, deje sa čosi veľkého. Požehnanie je záplava mojej Božskej Svätosti. Otvor svoju dušu a dovoľ, aby sa stala svätou skrz moje požehnanie. Je to nebeská rosa pre dušu, cez ktorú všetko čo sa udeje, môže byť užitočné. Cez silu požehnania som dal kňazom moc otvoriť poklad môjho Srdca a vyliať dážď milostí na duše.
Keď kňaz požehnáva, to Ja dávam požehnanie. Vtedy plynie nekonečný prúd milostí z môjho Najsvätejšieho Srdca k duši, až kým ju úplne nenaplní. Maj vždy otvorené srdce, aby si nestratila dobrodenie požehnania. Skrz moje požehnanie dostávaš milosť lásky a pomoci pre dušu a pre telo. Moje sväté požehnanie zahŕňa v sebe všetku pomoc, ktorá je potrebná pre ľudstvo. Cez neho dostávaš silu a túžbu hľadať dobro, vyhýbať sa zlu, tešiť sa z ochrany mojich detí proti mocnostiam tmy. Je to veľké vyznamenanie, keď ti je udeľované požehnanie. Nemôžeš dostatočne pochopiť, koľko milosrdenstva cez neho dostávaš. Dbaj o to, aby si nikdy neprijímala požehnanie povrchne, alebo v roztržitosti, ale s celou a úplnou pozornosťou. Pred prijatím požehnania si chudobná, po jeho prijatí si bohatá.
Zarmucuje ma, že požehnanie Cirkvi je tak málo cenené a len zriedka prijímané. Dobrá vôľa je cez neho posilňovaná, podujatia dostanú moju osobitnú starostlivosť, slabosť je prekonávaná mojou silou. Myšlienky sú zduchovnené, a všetky zlé vplyvy neutralizované.
Moje požehnanie dostalo odo Mňa bezhraničnú silu: táto pochádza z nekonečnej lásky môjho Najsvätejšieho Srdca. Čím väčšia je horlivosť s akou je moje požehnanie dávané a prijímané, tým väčší je jeho účinok. Či ide o požehnanie dieťaťa, alebo o požehnanie celého sveta, požehnanie má väčšiu hodnotu ako tisíc svetov.
Uvažuj, že Boh je nesmierny, nesmierne veľký. Aké malé sú veci v porovnaní s Ním! Je to rovnaké, či požehnanie príjme iba jeden človek, alebo mnohí. Na tom nezáleží, lebo Ja dávam každému podľa miery jeho viery. A pretože som nekonečne bohatý, je vám dávané bez miery. Tvoja nádej nikdy nie je príliš veľká, všetko prekoná i tie tvoje najhlbšie očakávania!
Dcéra moja, chráň kňaza, ktorý udeľuje požehnanie. Vysoko si váž požehnané veci, tak sa budeš páčiť Mne, tvojmu Bohu. Zakaždým keď si prijala požehnanie, si užšie spojená so Mnou, opäť posvätená, uzdravená a chránená láskou môjho Najsvätejšieho Srdca.
Často držím v skrytosti účinky môjho požehnania, aby boli známe iba vo večnosti. Často sa zdá, že požehnanie nemá účinok, avšak jeho vplyv je zázračný. Aj účinky zdanlivo neúrodné, sú dobrodením, dosiahnutým cez sväté požehnanie. Toto sú tajomstvá mojej Prozreteľnosti, ktoré nechcem zverejňovať.
Moje požehnania mnohokrát plodia účinky duši neznáme. Maj preto veľkú dôveru  v toto vyliatie môjho Srdca a vážne rozmýšľaj o tejto láskavosti (ktorej zdanlivé účinky sú pred tebou skryté).
Prijímaj sväté požehnanie s úprimným srdcom, lebo jeho milosti vojdú iba do poníženého srdca! Prijímaj ho s ochotou a s úmyslom stať sa lepšou. Vtedy prenikne do hĺbky tvojho srdca a splodí svoje účinky.
Buď dcérou požehnania a vtedy ty sama budeš požehnaním pre iných."

Festival mladých: "Vráťme sa k Otcovi!"

Od soboty 31. júla do piatku 6. augusta 1999 sa konal v Medžugorí 10. medzinárodný festival mladých, ktorého témou bolo: "Boh Otec, Prameň života". Na festivale sa zúčastnilo viac ako 15 000 mladých ľudí z celého sveta. Veľa mladých prišlo najmä z východnej Európy (z Poľska, Čiech, Slovenska, Maďarska, Rumunska a aj skupina mladých z Ukajiny), veľká skupina prišla z Libanonu a tiež z Talianska. Prišlo mnoho kňazov, bolo ich toľko, že sa nezmestili na stupne hlavného oltára a na slávenie sv. omše bolo treba pridať stoličky po bokoch oltára a na spodnej ploche pred oltárom.
Program každý deň začínal o 9. hod. rannými chválami. Po nich nasledovali prednášky a svedectvá až do spoločnej modlitby Anjel Pána na poludnie. Poobede od 16. hod. pokračovala prednáška, po nej nasledovalo svedectvo jedného z vizionárov. Tento rok sa festivalu nezúčastnila vizionárka Vicka, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nachádzala v Taliansku a veľmi na festivale chýbala.
O 18. hod. začal obvyklý večerný program radostným a bolestným ružencom, ktorý viedli mladí vo svojich jazykoch, a o 19. hod. nasledovala koncelebrovaná sv. omša. Hlavným celebrantom bol vždy jeden z novokňazov, ktorého povolanie kňaza úzko súvisí s Medžugorím (medzi nimi bol aj novokňaz z Čiech). Sv. omše sa zúčastňovali všetci pútnici, lebo sv. omše v iných jazykoch, ktoré sa obyčajne konajú doobeda, sa počas festivalu nekonali.
O 22. hod. sa začínala spoločná eucharistická poklona. Okrem toho bola počas celého festivalu v kaplnke komunity Kráľovnej pokoja vystavená na poklonu Sviatosť oltárna neprestajne 24 hodín.
V stredu 4. augusta sa hneď po sv. omši lavičky otočili a na opačnej strane priestranstva prebiehalo predstavenie "chlapcov" sestry Elvíry z Cenacola pod názvom "Bol som ranený, ale teraz žijem a vzdávam Bohu česť".
Adorácia v posledný večer (5. augusta) bola hlboko precítená. Odzneli na nej prejavy vďaky Panne Márii v deň jej narodenín. V noci potom začali mladí ľudia vystupovať na Križevac, aby sa tam na úsvite sviatku Premenenia Pána zúčastnili slávenia sv. omše. Čítanie z Evanjelia bolo v rôznych jazykoch a na konci sv. omše sa zasa v mnohých jazykoch čítalo prekrásne posolstvo Panny Márie z 25. júla.
Neúnavným animátorom, koordinátorom a režisérom festivalu bol o. Slavko, ktorému pri katechetických príhovoroch a pri eucharistickej poklone pomáhal  don Cosimo Cavalluzzo. Vynikajúci boli aj hudobníci a speváci pod vedením Agostina.
Stretnutie sŕdc, o ktorom hovorila Panna Mária vo svojom posolstve z 25. júla, tu mohli všetci hmatateľne pocítiť. Napriek mnohým prednáškam ostávali mladí ľudia sústredení a radostne a spontánne sa zapájali do spevu piesní, ktoré sprevádzali pohybmi rúk. Často bolo možno vidieť množstvo rúk zdvihnutých hore, ktoré tlieskali a kývali sa do rytmu hudby. Pripomínalo to slová zo Skutkov apoštolov: "boli jedno srdce a jedna duša".
Prinášame niekoľko myšlienok zo štyroch dôležitých prednášok:

Tvoj život je dar od Boha Otca

Rozprávanie Jo Croissant (spolu s manželom Efraimom založili komunitu Blahoslavenstiev) o povolaní muža a ženy bolo strhujúce. Citovala knihu Genezis (2,18): "Nie je dobré byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná," čo si možno vysvetliť ako pravý zázrak, ktorý opisuje celú múdrosť Božieho učenia.
Keď si muž nájde ženu, Sväté písmo tu vtedy používa výraz "splynutie", ktorý zodpovedá rovnakému výrazu používanému pre vzťah medzi Cirkvou a novým Adamom. Dá sa tu pozorovať trojaký pohľad: pohľad muža na ženu, ženy na muža a pohľad Boha na muža a ženu. Táto trojaká mimoriadna výmena nám pomôže lepšie pochopiť zvolanie Adama: "Toto je telo z môjho tela." Adam vidiac ženu vyslovuje svoje prvé slová. Žena v hlase muža a cez neho objavuje svoju vlastnú identitu. Človek teda nemôže nájsť svoju vlastnú identitu ani objaviť svoje vlastné poslanie bez toho, aby najprv nehľadal vlastné korene.

Boh Otec chce, aby si žil

Kňaz Tim Destre zo Spojených štátov amerických nás svojimi príbehmi rozosmial ale aj rozplakal. Hovoril o svojom priateľovi a spolužiakovi zo seminára Brianovi Watchovi. Brian pochádzal z veľmi bohatej rodiny. Jeho mladosť bola poznačená drogami, sexom a akloholom až do doby, keď vstúpil do seminára. Keď neskôr stretol Matku Terezu z Kalkaty, stal sa misionárom a pôsobil v Kambodži. Tam aj položil svoj život z lásky k Bohu a k svojim bratom a sestrám. Zabili ho Červení Kméri.
Otec Tim to uzavrel slovami: "Mnohí si myslia, že pokým sú mladí môžu si žiť sami pre seba a obrátiť sa až keď budú starí. Brian nežil preto, aby ostarol. My si nemôžeme plánovať svoju budúcnosť, lebo Boh nechce, aby sme žili len pre seba, ale pre druhých a pre Neho. Panna Mária prišla, aby nám povedala, že ak veríme, budeme žiť. My jej hovoríme: Nauč nás ako môžeme zmeniť svoj život. Toto ona skutočne robí už 19 rokov, ale sme to my, čo sme sa to ešte nenaučili.
Dnes je deň obrátenia, hodina spásy. Kto chce vstúpiť to raja musí sa obrátiť kým je ešte na zemi. Raj je miesto, kde ľudia milujú Boha dokonalým spôsobom, zatiaľ čo peklo je miesto, kde človek nemiluje ani seba ani nikoho iného. Keď teda stojíme voči životu a smrti, vyberme si život, ktorý nieje pozemský ale večný."

Otcova láska ťa uzdraví

Sestra Elvíra hovorila o stretnutí medzi milosrdným Otcom a jeho raneným dieťaťom s oduševnením jej vlastným: "Keď máme pred sebou obraz milosrdného Otca a raneného dieťaťa, môžeme povedať, že sme videli, počuli a rukou sa dotkli Slova Života. O slabosti, biede a hriechu, ktoré zasahujú mladého človeka, sme uvažovali pri päte Kristovho kríža, kde ľudskú biedu objíma a bozkáva milosrdenstvo Otca. O tomto rozjímam každý deň: Boh sa stará o blaženosť svojich stvorení. Boh chce byť milosrdným Otcom, ktorý si denne vyberá svoje deti a chce ich oslobodiť od bremien vytvorených ľudským postojom.
Je to On, kto hľadá nás, je to On, kto nás miluje... Tak nechajme sa objať od tohto vášnivého Boha! Naše spoločenstvo kráča k tejto otvorenej náruči. Od nás sa len žiada, aby sme uznali, že sme hriešni. Takto hovoria mladí, ktorých už omrzelo jesť "žalude" čo ponúka svet. Panna Mária hovorí, aby sme svoje srdce stratili v jej Srdci a naše rany budú premenené a my sa staneme svedkami a budeme schopní hovoriť o tom, čo sa deje v našom vnútri. Keď čakáme, že sa staneme svätými a dokonalými, nikdy nebudeme svedčiť o Božom milosrdenstve. Náš Boh sa už teší a radosťou tancuje nad tým, čo má prísť, a On dá vzrásť jeho sláve v ľudskom srdci.
Ale vy, mladí ľudia, musíte predísť nás starých. Odstráňte zo seba strach, ktorý spôsobuje to, že stále uvažujete iba nad svojimi vlastnými hriechmi! Povedzte dosť vášmu ponižovaniu a komplexom, ktoré máte! Ježiš pretransformuje vaše hriechy na záhradu plnú kvetín a zmení váš terajší a budúci život!"

Mária v službe života

Otec Jozo Zovko so zanietenosťou povedal: "Mária buduje nový svet a začala mladými ľuďmi. Toto všetko tu je nová Cirkev, je to to, čo dnešný svet potrebuje. My nechceme svet bez Boha. Pozrite sa na sv. Benedikta, len vtedy keď padol na kolená, začala sa Európa znovu dvíhať. Pokiaľ sa bude Cirkev zhromažďovať v modlitbe, nepriateľ nebude môcť použiť svoje zbrane proti nej. Iba písať o zle nestačí. Panna Mária netúži po vedeckom ústave, ale po svete, ktorý sa modlí. Vy ste povolaní, aby ste prinášali svetlo do sveta, lásku. Nebojte sa tých, ktorých ukradla temnota, lebo oni očakávajú svetlo. Keď treba trpieť, nebojte sa, ani Ježiš toho nebol ušetrený.
Naša odpoveď je veľká a silná: toto je náš čas. Boh vie ako treba zmeniť svet, ale On potrebuje teba. Preto, mladí ľudia, staňte sa obnoviteľmi Cirkvi, ktorej život modlitby uviazol. Staňte sa mladými, ktorí sa modlia. Kto sa modlí, verí, že nie on môže zmeniť svet, ale že on sa modlí a Boh zmení svet a urobí zázraky. Pozývam vás, aby ste dali Panne Márii sľub: rozhodnime sa byť súčasťou jej plánu. Pozývam vás všetkých k modlitbe srdcom, nemyslite si, že sa toto môže stať bez vás."
Mladý františkánsky kňaz Maurizio de Sanctis, ktorý je mládežou veľmi obľúbený, hovoril o stretnutí s Bohom Otcom cez Máriu. Vďaka jeho skúsenostiam s baletom, potešil sdrcia prítomných tancom a niekoľkými svojimi známymi piesňami ako napr. skladbou v štýle "rap", ktorú napísal Panne Márii z úcty a obdivu k Nej.
Mladý muž Andrea nám povedal o svojom zážitku: "Ako som sa prechádzal po Medžugorí, všimol som si ľudí, ktorí sa modlili. Bolo to ako keby boli zahalení v oblaku pokoja a vnútorného ticha. Ich pohľady sa strácali v nekonečnej Máriinej láske. V Medžugorí som našiel modlitbu, silu a nádej v Boha."
Panna Mária prišla svetu povedať, že Boh existuje a že v ňom je život. Tí, čo nájdu Boha, nájdu pokoj a život. Mária žiada, aby sme žili v pokoji s Bohom a blížnymi v každej životnej situácii. Prostriedky na dosiahnutie toho sú: ruženec, sv. prijímanie, sv. spoveď, pôst, Sväté písmo. Čo ešte treba dodať? Panna Mária povedala všetko! Nám sa treba iba modliť, modliť, modliť! (foto a článok A. Bonifacio a M. Ballabio)

Eucharistický Ježiš očarúva mladých

Jedna účastníčka festivalu menom Emanuela hovorí o svojich najhlbších dojmoch: "Spomínam si na chvíle večerných adorácií ako na najkrajšie a nezabudnuteľné. Pred eucharistickým Ježišom všetci mlčali. Jemný vánok v tichu večera objímal naše bytosti a hlboký pokoj naplnil naše srdcia. Ako sme tam boli pred Ježišom, aj keď nás boli tisíce, každý z nás zažil, že je pred Ježišom sám. Ježiš, stelesnená Láska, bol tam pre mňa, dával sa mi, chcel ma, hovoril ku mne, počúval ma a potešoval ... mňa!
To bolo tajomstvo tohto hlbokého pokoja! Od prvého večera vstúpil Ježiš celou svojou silou do našich sŕdc. Pred Ním sme pochopili aká veľká je láska Otca ku každému z nás!
Duch Svätý nás viedol von z našej temnoty do Svetla. Precítili sme temnotu v nás, smútok zapríčinený našimi hriechmi, biedu zapríčinenú našou slabosťou ... ale potom, pred Ježišom, našli sme odvahu Mu to všetko odovzdať, a tak sa náš smútok stal radosťou a sv. spoveď nám očistila srdcia.
Aby sme si mohli otvoriť srdcia Bohu, musíme ísť až na dno našich rán a naučiť sa všetko Mu obetovať. Potrebujeme sa naučiť milovať seba samých, takých akí sme, lebo takých nás Ježiš stvoril, takých nás Ježiš miluje. Len potom budeme schopní milovať druhých, odpúšťať, milovať svojich rodičov, svoju minulosť a svoj vlastný život.
Kňaz, ktorý viedol adoráciu, nám povedal, že musíme zo svojich myslí tiež vymazať negatívne obrazy prísneho Otca, najmä ak máme negatívne skúsenosti so svojím pozemským otcom. Nezbúdajme, že máme Nebeského Otca, ktorý nás bezhranične miluje!
Jeden večer vyzval don Cosimo všetkých tých mladých, ktorí vo svojom srdci cítili volanie k úplnému odovzdaniu sa Bohu, aby vstali a ponúkli svoje životy Ježišovi, aby bol On jediným pravým Učiteľom a Svetlom ich života. Potom vyzval všetky dvojice snúbencov, aby zasvätili svoju lásku Ježišovi a aby ho požiadali o silu a odvahu žiť svoju manželskú lásku postaviac tak Boha za stredobod svojho života.
V utorok večer 3. augusta sme sa modlili, klaňali sa a sprevádzali eucharistického Ježiša v dlhom sprievode ulicami Medžugoria na svedectvo Ježišovej živej a skutočnej prítomnosti medzi nami a v našich srdciach."
Aj vizionári podali svoje svedectvá. Mirjana nám sprostredkovala všetku tú lásku Panny Márie, ktorú má k nám, a povedala, že naša Nebeská Matka sa modlí za nás i za neveriacich, a pre život nám dala päť základných posolstiev, "päť kameňov". Sú to: modlitba srdcom, Eucharistia, Sväté písmo, pôst a mesačná sv. spoveď.
Jakov nám hovoril o dni kedy mu Panna Mária oznámila, že sa mu už nebude zjavovať iba na Vianoce. "Bol to najhorší deň v mojom živote, myslel som si, že zomriem. Ale potom som pochopil aké je dôležité každý deň pociťovať v srdci Máriu."
Ďakujeme Bohu za to, že daroval Jakovovi a Annalise tretie dieťa Miriam, ktoré sa narodilo 8. júla v Asole v Taliansku.
Marija nám hovorila o prvých dňoch zjavení, keď mnohí mladí aj v Medžugorí boli nerozhodní: "V Medžugorí bola vtedy diskotéka, ktorá vyhorela len niekoľko dní predtým, ako začali zjavenia. Týmto mladým ľuďom, ktorí ostali bez diskotéky a nevedeli kam majú ísť, zdalo sa ako by im Panna Mária sama navrhla, aby začali chodiť na horu Zjavení. Tak vznikla prvá modlitbová skupina.
Keď nám polícia bránila, aby sme mohli ísť na horu, Mária nás zavolala do polí. Raz večer o pol dvanástej prišla na pole neďaleko nášho domu takmer celá dedina. Modlili sme sa ruženec. Panna Mária sa nám zjavila a povedala, že sa jej všetci môžeme dotknúť: Vy, vizionári, zobere ich ruky a poďte ku mne. Urobili sme tak. Ľudia sa dotýkali Panny Márie a každý niečo pociťoval. Niekto teplo, niekto chlad, niekto vôňu ruží, iní niečo ako elektrický šok. Všetci cítili Máriu. My sme ale videli, že keď sa ľudia dotýkali plášťa Panny Márie, zašpinil sa. Boli na ňom škvrny, niektoré veľké iné malé. Začali sme plakať a pýtali sme sa, čo to znamená. Mária povedala: To sú vaše hriechy. A vtedy nás Panna Mária prvýkrát pozvala, aby sme išli a vyspovedali sa.
Často sme si všimli láskavosťzdržanlivosť Panny Márie. Keď nám mala niečo vytknúť, nikdy to neurobila pred druhými, aby to nepočuli. Bolo zrejmé, že vie o nás všetko, dokonca aj tie najintímnejšie veci.
Panna Mária nám tiež povedala, že keď hovoríme o tretej osobe, často zdôrazňujeme jej záporné stránky a dodala: Našli ste niekedy v prírode niečo, čo by nehovorilo o Bohu? Boha môžete nájsť v každej jeho bytosti a aj vo vašich menej dokonalých bratoch. Mária nás potom vyzvala, aby sme vyšli na Križevac vo dvojiciach s osobou, ktorá nám bola najmenej sympatická. Keď sme vystúpili na vrchol, zistili sme, že sme si získali nového priateľa..."
(A. Bonifacio)

Správy z posvätenej zeme
od sestry Emmanuely a z Press bulletinu

* Kardinál a traja biskupi z Ekvádoru. Koncom júna prišli na súkromnú návštevu do Medžugoria kardinál Bernardino Echeverria Ruiz a Mons. Victor Maldonado z Ekvádoru. V tom istom čase tu boli z tejto krajiny aj biskupi Mons. German Pavon Puente z Tulcanu a Mons. Carlos Altamirano pomocný biskup z Quita.
Kardinál Ruiz bol nadšený: "Vedel som o Medžugorí už dlho, ale až teraz som ho mohol navštíviť. Najviac ma prekvapila atmosféra modlitby a spôsob, akým františkánska komunita vedie v tejto farnosti liturgiu v duchu skutočnej evanjelizácie. Tu je čas na modlitbu, na sv. omšu, na úprimnú a hlbokú spoveď... Keď sme sa v kostole modlili ruženec pochopil som, že v Medžugorí najhlavnejšia vec nie sú posolstvá, ale Máriina živá prítomnosť. Cez Ňu tu Boh hovorí všetkým svojim deťom, národom a kultúram, a to je jedinečná príležitosť k obráteniu pre celý svet, počnúc Európou. Množstvo veriacich, ktorí tu pristupujú ku sviatostiam, je jasným znamením, čo je v pastoračnej starostlivosti o Boží ľud najdôležitejšie."
Mons. Maldonado to potvrdil: "Medžugorie je skutočne miestom stretnutia medzi Bohom a človekom! Človek tu nachádza skutočný prameň spásy. My všetci potrebujeme obrátenie, aby sme boli schopní vykonávať svoje povinnosti a pomáhať druhým nájsť cestu, ktorá vedie k Bohu. Tu som veľmi jasne pochopil Máriinu úlohu v živote kresťana. A o tomto dare budem rozprávať všetkým ľuďom doma vo svojej krajine."
* V dňoch od 30. júna do 6. júla sa v  Medžugorí konal 4. medzinárodný seminár kňazov - exercície, na ktorých sa zúčastnilo 170 kňazov z desiatich krajín. Pod vedením o. Slavka Barbariča uvažovali účastníci nad témou: "Kňaz v službe života". Ďalšími prednášateľmi boli don Cosimo Cavalluzzo, Mons. Philip Reilly, známy ochranca života nenarodených, Dr. Fernando Sanchez, lekár a diakon, ktorý hovoril o vnútornom uzdravení, sr. Elvíra a o. Jozo Zovko.
Na konci seminára prijali účastníci spoločné vyhlásenie, v ktorom sa hovorí o: "...novej dôvere v Božiu otcovskú lásku k nám všetkým" a: "o novom presvedčení a túžbe svedčiť svojím kňazstvom o Božej láske." Účastníci boli povzbudení čerpať silu z eucharistického spoločenstva a modlitby, aby tak mohol začať proces vnútorného uzdavenia, aby sa tak mohli stať ochrancami života.
Eucharistická slávnosť, ruženec, adorácia pred Sviatosťou oltárnou, krížová cesta na Križevaci, sv. spoveď a výstup na Vrch zjavení obohatili duchovný život všetkých prítomných kňazov. "Veľmi spokojní s tým čo sme tu zažili, vraciame sa do svojho denného života hlboko vďační Bohu Otcovi, zdroju života, za milosť, že sme sa mohli zísť na tomto mieste v škole Máriinej, Matky života, aby sme sa učili slúžiť, chrániť, rešpektovať a milovať každý život ako obrovský dar Boha Otca." - hovorí sa ďalej vo vyhlásení.
Sestra Emmanuela k tomu dodáva: "V tomto období, keď kňazstvo prežíva krízu, Medžugorie ostáva oázou, kde môžu kňazi v Máriinej škole nájsť zmysel svojho povolania a radosť, že patria Bohu. Mnohí svedčia o tom, že bez konkrétnej Máriinej pomoci by neboli mohli ísť vpred. Početné modlitbové skupiny keď pochopili, že kňazi potrebujú duchovnú potravu, rozhodli sa pre pravidelné zbierky, aby umožnili kňazom a seminaristom stráviť nejaký čas v Medžugorí." (Press bulletin)
* Ivanova modlitbová skupina zažila 4. júla neočakávanú príhodu, ktorá všetkých zarazila a zarmútila. Po sv. omši, na ktorej si pripomenuli 17 rokov existencie svojej skupiny, Nedjo, gitarista skupiny, keď sa vracal domov so svojou ženou, jednou z Vickiných sestier, zomrel na infarkt. Nedjo mal 36 rokov a bol otcom 4 detí.
Nedjo v poslednom čase často vo svojej rodine hovoril o smrti. "Boh pripravuje na túto udalosť dušu bez toho, aby si bola toho vedomá," povedala Marta Robinová (omilostená osoba, ktorá žila iba z Eucharistie). Z ľudského hľadiska protestujeme proti smrti mladého človeka, otca malých detí. Ale ako zdôraznila Vicka: "Boh vie prečo žiada od nás túto obetu." Prosme Boha, aby nám dal dôveru na našich cestách, ktoré často nie sú našimi cestami.
(sr. Emmanuela)

"Majte odvahu, Ja som to, nebojte sa!"

Úrady v Hebei, oblasť neďaleko Pekingu, pokračujú v tvrdom potláčaní neoficiálnej Cirkvi

Prenasledovanie v Číne

Dňa 13. mája 1999 (na sviatok Panny Márie Fatimskej - pozn. red.) bol v Číne zatknutý jeden kňaz, keď slúžil sv. omšu a o niekoľko hodín ho našli mŕtveho na ulici hlavného mesta. O niekoľko dní neskôr bol v meste Boading zatknutý jeden seminarista podzemnej Cirkvi pri návšteve istej rodiny. Bol týraný, bitý a tri dni bol zavesený uviazaný za zápästie. Bol prinútený vypiť tekutinu, ktorá mu spôsobila prudké črevné bolesti. Po troch dňoch bol prepustený na slobodu bez akéhokoľvek lekárskeho ošetrenia. Na Svätodušnú nedeľu sa polícia toho istého mesta pokúsila zaistiť ďalšieho kňaza, ktorý vysluhoval Eucharistiu. Našťastie sa mu podarilo utiecť. Avšak štyroch civilov, ktorí mu pri úteku pomáhali, zaistili a poslali do pracovného tábora na "prevýchovu".
Toto je iba niekoľko prípadov, ktoré oznámila agentúra Fides. Táto agentúra ešte v januári oznámila zostrenie prenasledovania proti "neoficiálnym" kňazom. Utláčanie v Hebei zo strany vlády sa netýka len katolíkov, ale aj protestantov, tibeťanov, budhistických siekt, moslimov. S blížiacim sa 50. výročím založenia Čínskej ľudovej republiky sa vláda snaží odstrániť všetky organizácie, ktoré sa nepodraďujú kontrole, aby existujúce ľudové nepokoje nevyústili do organizovaného protestu.
Počet konverzií ku kresťanstvu sa však zvyšuje aj medzi straníckymi kádrami, čo je znamením, že komunistický ateizmus bol tu už prekonaný. Prezident Jiang Zemin nedávno otvorene kritizoval kádre, ktoré "veria v povery" a tlačí ich, aby priľnuli k "historickému materializmu", a odsudzuje každého, kto skĺzne k tomu, čo vláda nazýva "náboženský idealizmus". (podľa Avvenire 7. 7. 1999)

Hlas "zabudnutých kresťanov" zo Sudánu

Je ich mnoho, viac ako jeden milión, a predsa si ich svet sotva všíma. Sú to kresťanskí utečenci, ktorí ušli pred ukrutnosťami civilných vojen v Etiópii, Eritrei a na juhu Sudánu. Sú sústreďovaní v táboroch pri hlavnom meste Sudánu Chartume, v tej časti Afriky, kde sú zaznamenávané najvyššie teploty. Vyhladovaní, vysmädnutí, nezaodetí, bývajú v chatrčiach z hliny, či prinajlepšom v postĺkaných barakoch alebo v roztrhaných stanoch.
To však nie je jediná tragédia, čo tento ľud prežíva. Potom čo boli prinútení opustiť svoju vlastnú zem, sú nútení opúšťať aj svoju kresťanskú vieru. Islamská vláda v Chartume sa všetkými prostriedkami snaží obrátiť ich na islamské náboženstvo.
Najviac postihnutou vrstvou sú deti, ktoré sú prinútené navštevovať moslimské školy, kde im vnucujú vyučovanie podľa učenia Proroka, a proti vôli sú "islamizované".
Biskup Mons. Paris Taban z Toritu hovorí: "Kresťanské osady sú ničené, deti sa kradnú a predávajú do otroctva. Mnohí sa ma pýtajú či neexistuje niekto, kto by im pomohol." Potrieb je skutočne veľa, ale stačilo by iba trochu dobrej vôle z našej strany, aby sa našlo riešenie v toľkých nedostatkoch týchto ľudí.
Utečenci nepociťujú však iba smäd po vode, ale oveľa väčší smäd po Kristovej náuke. Najmä deti sa vedia usmievať aj v bolestiach, lebo patria Cirkvi, ktorá im dáva nádej. Potrebujú biblie, potrebujú učiteľov, potrebujú školy, potrebujú sviatosti. Na Veľkú Noc boli napriek nebezpečenstvu prenasledovania pokrstené stovky detí. Uprostred toľkej biedy je Cirkev v Sudáne reálnym znamením skrytej nádeje, lebo medzi nimi žije Ježiš Kristus, uprostred chudobných... a nás čaká! (podľa Fides)

Katolíci z Kosova žijú

Počas vojny v Kosove sa o kosovských katolíkoch nikdy nehovorilo. Predstavujú 3 % z dvoch miliónov obyvateľov (t.j. asi 60.000) a všetci sú Albánci okrem asi 1500 Chorvátov. Žijú v 23 farnostiach, v ktorých pôsobí 37 kňazov. Verní zásadám Cirkvi, otvorene sa hlásia k etnickému spolužitiu. Sú preto prenasledovaní a podstupujú násilie zo strany albánskych moslimov.
Mons. Mark Sopi, 61-ročný pomocný biskup z Prizrenu, zostal pôsobiť na svojom mieste spolu s rektorom seminára a s niekoľkými rádovými sestrami, aby povzbudzoval pozostalých. Rovnako aj biskup zo Skopje Mons. Joakim Herbut pôsobí ďalej na svojom mieste. "Prosím vás o modlitbu za kňazov, ktorí v Kosove ešte sú," povedal pri modlitbovom stretnutí za mier na Balkáne organizovanom Komunitou sv. Egídia v rímskej bazilike Santa Maria v Trastevere Ibrahim Rugova, umiernená hlava Kosovčanov.
Ako sme sa dozvedeli od prekladateľa Medžugorských ozvien do albánskeho jazyka, ktoré v tomto jazyku začínajú vychádzať, istý veriaci z Prizrenu žiadal o albánsku verziu nášho spravodaja pre svoju modlitbovú skupinu. O albánsku verziu žiadala aj farnosť z Pristiny. Nech Kráľovná pokoja vedie týchto našich bratov, aby boli nástrojmi pokoja tam, kde sa rôzne etnické skupiny neprestávajú sužovať vo vzájomnej nenávisti.

Zachrániť hriešnikov od večného zatratenia
Fatimské tajomstvo

Z Máriiných posolstiev z Medžugoria, najmä z posolstva Mirijane, vieme o Jej horlivosti a túžbe po od Boha vzdialených dušiach, po tých, ktorí nepoznajú Božiu lásku. Je to potvrdením toho, čo Panna Mária povedala vo Fatime. Fatimské tajomstvo pozostáva z troch častí, z ktorých dve sú známe. Tretie bolo napísané koncom roka 1943 a nachádza sa v tajnom archíve vo Vatikáne. Mnoho ľudí sa pýta, z čoho pozostávajú prvé dve časti (tretia ešte nebola odhalená a to, čo medzi ľuďmi obieha, je výplodom fantázie).
Znovu uvádzame, čo napísala sestra Lucia vo svojich spomienkach biskupovi z Leirie:
"Prvá časť tajomstva bolo videnie pekla (13. júla 1917).Toto videnie našťastie trvalo iba chvíľu, ináč, myslím si, boli by sme zomreli od strachu a hrôzy. Hneď potom sme pozdvihli svoje oči k Panne Márii, ktorá plná dobroty a smútku nám povedala: Videli ste peklo kam padajú duše úbohých hriešnikov. Aby sa zachránili, Boh chce ustanoviť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu." Ustanovenie tejto úcty je druhou časťou tajomstva. Častokrát sa veľké fatimské zasľúbenie dáva do súvislosti s príhovorom Máriinho Nepoškvrneného Srdca.
Ako sa Srdce Matky obracia na svoje dietky, aby zachránilo mnohých pred zatratením
"Panna Mária povedala, že týmto zasvätením by sa zachránilo mnoho duší a vojna by sa rýchlejšie skončila, ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, (za pontifikátu Pia XI.) začne iná, ešte horšia vojna.
Aby sa tomu zabránilo, dodala Panna Mária, prídem a budem žiadať zasvätenie Ruska svojmu Nepoškvrnenému Srdcu a zmierujúce sväté prijímanie v prvé soboty v mesiaci. Ak sa splnia moje požiadavky, Rusko sa obráti a nastane pokoj, ak nie, Rusko rozšíri vo svete svoje omyly, vyvolá nové vojny a bude prenasledovať Cirkev a Svätého Otca. (Sľub, že sa Panna Mária znovu vráti sa splnil, keď sa zjavila Lucii v Ponte Vedra vo Španielsku.)
Dobrí budú mučení, Svätý Otec bude musieť mnoho trpieť, viaceré národy budú zničené. Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti, a to prinesie svetu obdobie pokoja.
Myslím si, že pri zasvätení Ruska neboli splnené všetky podmienky, lebo svet naďalej trpí následkami bezbožného komunizmu, ktorý je v Božích rukách bičom, aby svet potrestal pre jeho hriechy."

Láska Hyacinty k hriešnikom

"Spomínam si, že Hyacinty sa veľmi dotkli veci vyjavené v tajomstve. Videnie pekla v nej prebudilo takú hrôzu, že žiadne pokánie ani umŕtvovanie neboli pre ňu dostatočné, aby mohla zachrániť niekoľko duší. Niektorí zbožní ľudia nechcú svojim deťom rozprávať o pekle, aby ich nevystrašili. Ale Boh neváhal trom deťom, jedno malo len šesť rokov, rozprávať o pekle a vedel, že sa naľakajú. Hyacinta často volala: Peklo! Peklo! Akú veľkú sústrasť mám s dušami, ktoré prichádzajú do pekla!
Trasúc si so zloženými rukami kľakla a modlila sa modlitbu, ktorú nás naučila Panna Mária: Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú Tvoje milosrdenstvo. Dlho zotrvala v modlitbe a pozývala sa modliť aj nás: František, Lucia, nejdete sa so mnou modliť? Treba sa veľa modliť, aby duše neupadli do pekla! Mnohí, mnohí tam idú!
Inokedy sa pýtala: Prečo Panna Mária nenechá, aby sa hriešnici pozreli do pekla? Keby ho videli, nikdy by už viac nehrešili, aby sa do neho nedostali! Musíš tej Pani povedať, aby tu všetkým ľuďom ukázala peklo (vzťahovalo sa to na mnoho ľudí, ktorí boli pri zjavení v Cova d´Iria). Uvidíš, ako sa obrátia! Potom nie celkom spokojná mi vyčítala: Prečo si to Panne Márii nepovedala, aby ukázala týmto ľuďom peklo?
Pri inej príležitosti sa ma spýtala: Aké hriechy robia tí ľudia, keď prichádzajú do pekla? Odpovedala som jej, že možno nechodievajú v nedeľu do kostola, alebo kradnú, páchajú nemravnosti, zlorečia alebo prisahajú. "Akú sústrasť mám s hriešnikmi! Keby som im len mohla ukázať peklo! Počúvaj, povedala, ja idem do neba, ale ty zostaneš tu. Keď ti Panna Mária dovolí, rozprávaj všetkým aké je peklo hrozné, aby už viac nehrešili a nemuseli tam prísť.
Keď ako umŕtvovanie nechcela jesť, povedala som jej, aby jedla, ale ona zvolala: Nie! Túto obetu prinášam za hriešnikov, ktorí priveľa jedávajú! Keď niekoho počula hovoriť akékoľvek neslušné slová, zakryla si rukami tvár a povedala: Ó môj Bože! Títo ľudia nevedia, že keď budú hovoriť takéto veci, môžu prísť do pekla! Odpusť im, môj Ježišu, a obráť ich. Určite nevedia, že tým urážajú Boha. Aký žiaľ, Ježišu môj! Prosím za nich.
Niekto sa ma opýtal, či nám Panna Mária pri niektorom zjavení povedala, ktoré hriechy najviac urážajú Pána. Hyacinta raz spomenula hriechy tela. Som presvedčená, že pre svoj vek ešte plne nepoznala význam tohto hriechu, ale to neznamená, že svojou silnou intuíciou nechápala jeho dôležitosť.
Dňa 13. júna 1917 mi Panna Mária povedala, že jej Nepoškvrnené Srdce bude mojím útočišťom a cestou, ktorá ma privedie k Bohu.
Keď povedala tieto slová, otvorila svoju náruč a svetlo, ktoré z nej vyžarovalo, preniklo našu hruď ale nevyšlo von. Mne sa zdá, že tento lúč mal do nás vliať poznanie a najmä lásku k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie."

Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

Pozvanie k zasväteniu sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie nie je ľudský výmysel, ale prichádza priamo od Panny Márie. Je to gesto, ktoré nám poskytuje útočište pred úskokmi zlého: Satan je silný, a preto sa, deti moje, spojte vytrvalou modlitbou s mojím materinským Srdcom!
Kráľovná pokoja 25. októbra 1988 povedala: Chcem vás priviesť bližšie k Srdcu Ježišovmu. (...) Pozývam vás tiež, aby ste sa zasvätili aj môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. (...) aby prostredníctvom mojich rúk všetko patrilo Bohu. Drahé deti, modlite sa, aby ste pochopili veľkosť tohto posolstva. (Chyba v originálnom preklade prehliadla dôležitosť tohto pozvania, preložila "posolstiev" namiesto "posolstva" a oslabila tak hodnotu tohto povzbudenia.) Posolstvo končí slovami: Satan je silný, a preto sa, deti moje, spojte vytrvalou modlitbou s mojím materinským Srdcom!
Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie je tajomstvom a ako všetky tajomstvá dá sa odhaliť len pôsobením Ducha Svätého. Preto Panna Mária dodáva: modlite sa, aby ste pochopili veľkosť tohto posolstva.
Sv. Ľudovít M. Grignion z Montfortu vo svojom diele "O pravej úcte k Panne Márii" (II. kap. č. 64) píše: Preto, môj drahý Majster, aké je prekvapujúce a poľutovaniahodné vidieť, v akej tme a nevedomosti o tvojej svätej Matke sú tu na zemi všetci ľudia.
Ján Pavol II., ktorý je hlboko oddaný Panne Márii (ako hovorí jeho motto Totus Tuus) počas svojej návštevy Fatimy povedal: Zasvätiť svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie znamená, že sa na orodovanie Panny Márie blížime k prameňu života, ktorý vytryskol na Golgote... znamená znovu sa vrátiť pod kríž Jej Syna. A ešte viac, znamená to zasvätiť tento svet prebodnutému Srdcu Spasiteľa a priviesť ho k prameňu vykúpenia...
Zasvätiť sa Máriinmu Srdcu preto znamená dostať sa najkratšou cestou k Ježišovi, dostať sa k Synovi cez Matku, aby sme s Ním mohli žiť osobnú skúsenosť priateľstva a lásky.

Spoločné podujatie na ochranu života, výzva z Guadalupe

Ako odpoveď na výzvu Svätého Otca v encyklike Evangelium vitae, ktorá hovorí: Je naliehavá všeobecná potreba vyburcovať svedomie a spoločné etické úsilie rozhýbať veľkú stratégiu na ochranu života (95), bude sa v dňoch od 27. do 31. októbra 1999 v mariánskom púticknom mieste v Guadalupe (Mexiko-City) konať podujatie Guadalupská výzva. Budú to dni náboženských osláv a vedeckého skúmania, ktoré vyvrcholia aktom zasvätenia sa Panne Márii ako ochrankyni života. Svätý Otec totiž vo svojej encyklike zdôraznil vrcholný význam Máriinej skúsenosti ako neporovnateľný vzor ochrany života (EV 102).
Toto podujatie podporujú mnohé inštitúcie ako sú napr. Pápežská rada pre rodinu, Akadémia pre život, Rada pre pastoráciu pracovníkov v zdravotníctve, Lekárske katolícke združenia, Právnické katolícke združenie a inštitúcia "Ochrana života s Máriou", ktorá celé podujatie zorganizovala. Práve na mieste kde sa Panna Mária zjavila opásaná stuhou, čo je pre tunajších domorodcov znamením tehotenstva, sa má konať slávnostný akt odčinenia a zasvätenia Panne, ktorú tunajší ľud nežne nazýva Morenita (t.j. soška čiernej farby - pozn. prekl.), Žene odetej slnkom, ktorá bojuje proti drakovi a chráni život. Tak sa má zabrániť zlu, ktoré v súčasnosti buduje kultúru smrti, a uskutočňuje veľký útok proti životu. Preto, ako napísal René Laurentin, odpovedajúc na Guadalupskú výzvu, je dôležité, aby sa všetci veriaci spojili a utiekali k Márii, aby sa zastavila táto cesta sebadeštrukcie. Súčasťou podujatia bude aj vedecké sympózium.

Predpokladaný program:

27. októbra - konferencia, ktorú povedie P. Daniel Ange. Zakončenie sv. omšou, ktorú bude celebrovať kard. Trujillo;
28. októbra - príspevky predstaviteľov jednotlivých zúčastnených organizácií;
29. októbra - prihovoria sa Mons. Elio Sgraccia (z Pápežskej akadémie pre život), don Carlo Casinia a sestra Elvíra Petrozzi
30. októbra - vystúpi René Laurentin a kard. Trujillo. Nasledovať bude sv. omša, ktorú bude celebrovať predseda biskupskej konferencie Mexika. Odpoludnia sa bude konať svetový deň ruženca na štadióne Azteca, ktorý povedie kard. Rivera Carrera, arcibiskup Cittá del Mexico. Vystúpi aj Kiko Arguello.
31. októbra (v nedeľu) - sv. omša v bazilike a akt zasvätenia Panne Márii.

P. Tardif, medžugorský priateľ a "prorok", nás zanechal

Kanaďan otec Emiliano Tardif zo Spoločnosti misionárov Božského Srdca dňa 8. júna t. r. zomrel následkom zlyhania srdca v argentínskej Cordobe vo veku 71 rokov.
Pán Ježiš mu dal silnú charizmu orodovať v modlitbe za trpiacich na tele a na duši. Existujú stovky svedectiev o uzdraveniach a hlbokých obráteniach, ktoré sa stali na jeho misijných cestách. On sám bol v r. 1973 zázračne uzdravený. "Ochorel som na akútnu tuberkulózu. Lekári mi predpísali rok intenzívneho liečenia. Ja som sa však uzdravil za tri dni, vďaka modlitbám piatich laikov!" Ak mu niekto chcel pripísať zázračné uzdravenie, odpovedal: "Ja som Boží oslík. Keď Ježiš vstúpil do Jeruzalema, zástup určite pozdravoval Ježiša a nie oslíka, na ktorom sedel." P. Emiliano pri každom stretnutí opakoval a svojim pôsobením aktualizoval slová: Ježiš Kristus je Pán - Ježiš Kristus žije!
P. Tardif snáď tušil, že má čoskoro zomrieť. Vieme iba, že takmer celý rok neustále kázal o tom, aké je dôležité pripraviť sa na stretnutie s Pánom. Ľudia, ktorí mu boli nablízku, zastávajú názor, že túto prípravu vzťahoval v prvom rade na seba. A Boh prišiel pre neho, keď sa pripravoval na celebrovanie sv. omše počas duchovných cvičení pre kňazov. Boh dal pekné znamenie tomuto svojmu synovi, ktorý vždy kládol Eucharistiu za stredobod svojho života, svojho kňazstva a svojich chariziem. Modlime sa, aby svätá omša bola vždy aj naším životom, a náš život stálou svätou omšou.
Sestra Emmanuela píše: "P. Tardif bol vždy veľmi úzko spojený s Medžugorím. Už v roku 1981, keď bol v Ríme na medzinárodnom kňazskom sústredení, prorokoval pátrovi Tomislavovi Vlašičovi: Svätá Panna vám príde na pomoc. A práve o mesiac neskôr sa v Medžugorí začali zjavenia!
V roku 1983 prišiel P. Tardif do Medžugoria spolu jedným bratom zo spoločenstva "Blahoslavenstiev", s Dr. P. Madrem a pátrom Rancourtom. Pri tej príležitosti im Panna Mária cez vizionárku Mariju adresovala súkromné posolstvo, v ktorom im oznámila, že to bola Ona sama, čo ich pozvala na toto miesto, aby im prikázala rozširovať do sveta Jej posolstvá a ohlasovať Jej Syna Ježiša ako Pána a Spasiteľa. Avšak o deň neskôr ich tu komunistické vrchnosti zatvorili, uvádzajúc ako dôvod, že sa po sv. omši modlili za chorých a zhromaždili okolo seba veľké zástupy mladých. Boli teda z krajiny vykázaní a celých päť rokov sa sem nesmeli vrátiť."
P. Tardif sa potom mnohokrát do Hercegoviny vrátil. Jeho služba a súcit s trpiacimi bol vždy v línii s duchom Medžugoria, keď sa na príhovor Nebeskej Panny vždy obdržalo veľmi veľa telesných a duševných uzdravení.

Zo Slovenska

Ľudové misie

Po dlhých rokoch obmedzovania náboženského života v našej spoločnosti sa v posledných rokoch stretávame s obnovou evanjelizácie vo vnútri samotnej Cirkvi formou ľudových misií. Na Slovensku je už niekoľko farností, ktoré mohli medzi sebou privítať misionárov-redemptoristov, ktorí tieto misie vedú. V neopísateľnej atmosfére misií sa veriaci obnovujú v základných pravdách svojej viery.
Jednou z najdôležitejších udalostí Cirkvi na Slovensku sú bezpochyby celomestské ľudové misie v Bratislave, ktoré sa konajú od 9. do 17. októbra v dvanástich bratislavských kostoloch. Naposledy sa misie v Bratislave konali v r. 1943. Tímy misionárov (jezuitov, redemptoristov, verbistov, saleziánov, kapucínov, františkánov, dominikánov, minoritov a lazaristov) budú v jednotlivých kostoloch prednášať na témy: hriech, obrátenie, sviatosť zmierenia, smrť a súd, Cirkev, Ježiš - darca života, viera, utrpenie, láska, modlitba a Panna Mária.
Misie začali 4. októbra sv. omšou v Dóme sv. Martina a rozposlaním misijných skupín. V uliciach Bratislavy pôsobili skupiny mladých, ktorý spevom a rozdávaním programu misií pozývali bratislavčanov na misie. Tieto misie predchádzala niekoľkomesačná modlitebná kampaň, aby sa stali časom mimoriadnej milosti a početných obrátení a aby milosť a dary, ktoré Pán pripravil, zasiahli čo najväčší okruh ľudí.
Svätý Otec Ján Pavol II. opakovane vyzýva, aby sme sa pripravili na rok 2000 a na nové milénium. Boh mimoriadne ponúka Jubilejný rok 2000 na obrátenie, pokánie, modlitbu, svätosť a lásku, ktoré sú kľúčom k tomu, aby sa Božie milosrdenstvo vylialo na svet. Ohlasovaním a obnovou sa zodpovedne a s nadšením pripravujeme na "veľkú žatvu sŕdc" pre Božie kráľovstvo a pripravujeme Pánovu Nevestu na príchod Ježiša. Toto predchádzajúce obdobie sa môže stať bodom zvratu pre históriu Bratislavy, Slovenska, ale aj celého sveta. Ľudové misie sú ohlasovaním Dobrej noviny Ježiša Krista, ktorá má moc zachrániť ľudí.
Pane, ďakujeme Ti za veľkú milosť misií!

Podporte EVANJELIZAČNÉ MISIE 2000

Congregatio Sanctissimi Redemptoris
Milý brat, milá sestra!
Obraciame sa na Vás s týmto dôverným oslovením, ako Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi). Poslaním našej kongregácie je byť medzi ľuďmi a jednoduchým spôsobom ohlasovať evanjeliové pravdy formou ľudových misií.
Slovensko potrebuje skutočnú evanjelizáciu, ktorej centrom musí byť predstavenie živej osoby Ježiša Krista. Našej kongregácii bol vyčlenený dom v Kostolnej-Zárečí, kde budú bývať rehoľníci spolu s laikmi, ktorí budú realizovať evanjelizačné misie na Slovensku a Ukrajine. Taktiež chceme postupne vytvoriť duchovné centrum, kde by kňazi, modlitebné skupiny a vy, bratia a sestry, ste mohli vždy nachádzať miesto pre modlitbu, formáciu, osobné rozhovory, potrebnú literatúru a iné činnosti.
Budova, ktorá nám má slúžiť, je dosť pustá. Aby sa mohol uskutočniť náš zámer evanjelizačných misií, potrebujeme aspoň základné vybavenie domu. To však presahuje naše finančné možnosti, a tak sa obraciame na Vás o akúkoľvek finančnú pomoc. Naša vďačnosť Vám bude prejavená aj každý mesiac sv. omšou za Vás a na Vaše úmysly.
S úprimným poďakovaním a požehnaním za celé spoločenstvo Najsvätejšieho Vykupiteľa
ThLic. P. Róbert Bezák, CScR, viceprovinciál rehole
Číslo účtu: 4250019618/3100
Ľudová banka  Volksbank
Informácie: Kláštor redemptoristov
913 04 Kostolná-Zárečie 8

Ako sme vznikli?

Niekto by povedal, že náhodou. Všetci sme ale v Božích rukách a nič na tomto svete sa nedeje náhodou. Verím, že aj tento príbeh je dôkazom Božej lásky, milosti a Jeho dobrotivého riadenia.
Keď sa jedného májového dňa moja manželka na mňa pozrela prosebným pohľadom, cítil som, že bude ťažké nevyhovieť tej prosbe, ktorú sa chystala vysloviť. Moja manželka často chce odo mňa všeličo, ale nie vždy je ten pohľad tak intenzívne naliehavý, ako v ten deň. "Michal, mohli by sme ísť koncom mája do Amsterdamu?" povedala po ostýchavom zaváhaní. Na chvíľu som stratil reč... to som nečakal, aj keď som sa vnútorne pripravoval na nejakú hrôzu. Hlavou sa mi bleskovo premietali všetky argumenty: naša neradostná finančná situácia, manželkin oslabený organizmus počas ťažkej chemoterapie, moja zaneprázdnenosť v zamestnaní...  to všetko bojovalo s tým jej neodolateľným prosebným pohľadom. Bránilo mi čosi hneď odmietnuť tento nápad, akokoľvek sa mi zdal nerealizovateľný. Takmer rok práceneschopnosti, žiadna vyhliadka na nové zamestnanie, či strach z neschopnosti sa v živote ešte uplatniť. To bola zložitá situácia v ktorej sa manželka nachádzala. Ostávala jej ale silná túžba.... veľmi chcela pracovať nejakým spôsobom na Božom diele, a nechcela sa už vrátiť do civilného zamestnania. Priznám sa, nebol som tým nadšený.
Ale ten Amsterdam ma trochu zaujal a nechal som si všetko vysvetliť. Mojej manželke sa dostalo do rúk pozvanie na "Tretí medzinárodný deň modlitby Matky všetkých národov", ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 22.až 24. mája 1999 v Amsterdame. Veľmi túžila byť na tejto konferencii. Dokonca už mala z tej skromnej nemocenskej podpory aj ušetrené nejaké peniaze. Všetko bolo premyslené, naplánované. Leteckú dopravu sme museli voliť kvôli časovej núdzi. Veď hneď na druhý deň po konferencii mala Elenka plánovanú chemoterapeutickú kúru - poslednú. Aj povolenie na cestu od ošetrujúcej lekárky už mala vybavené, aj ubytovanie v Amsterdame zabezpečené. A keď mi toto všetko takto pekne predostrela, zrazu som sa na tú cestu začal tešiť. Veď v Holandsku sme ešte nikdy neboli, tak to bola aj príležitosť spoznať a vidieť túto zaujímavú krajinu. Bolo rozhodnuté.
Cesta lietadlom bola príjemná. Pristali sme na obrovskom letisku Amstel-veen. Amsterdam je významnou leteckou križovatkou na Európskom kontinente. Zodpovedajú tomu aj rozmery letiska. Ale žiadny problém... ak sa vám už zdá chodenie pešo únavné, stačí sa postaviť na pohyblivý chodník a veziete sa. Z letiska sme sa dopravili do Amsterdamu vlakom. Cenrálna stanica je krásna historická budova. Na mape sme našli tú správnu električku a vydali sa na adresu k nášmu penziónu. V električke bolo akosi pritesno a ako sme zistili v ďalších dňoch, v Amsterdame je všetko akési miniatúrne. Prechádzali sme úzkymi ulicami v ktorých sa tlačili autá, chodci, električky, cyklisti a všetci naraz a všetko to akýmsi záhadným spôsobom fungovalo. Amsterdam je obdivuhodné mesto svojou originálnou architektúrou a úžasným systémom kanálov. Nie nadarmo ho volajú Benátkami severu. Amsterdam je mesto rôznych etník a kultúr, ale aj voľných mravov, predaja drog, sekularizovaného života. A práve tu sa konal "Tretí medzinárodný deň modlitby Matky všetkých národov".
Obrovská kongresová hala RAI bola zaplnená pútnikmi z celého sveta. Aj zo Slovenska prišlo zo desať autobusov. Bolo veľmi príjemné stretnúť krajanov tak ďaleko od domova. Každého iste uchvátila úžasná kvetinová výzdoba. Kvety boli všade a lemovali aj krásny obraz Panny Márie na pódiu, aj mohutný drevený kríž umiestnený v strede haly. Hlavným jazykom prednášok bola nemčina, holandština, angličtina a hneď slovenčina. Slovenský jazyk znel všade a na konferencii sme vôbec nemali pocit, že sme malý a bezvýznamný národ. Na druhý deň sme sa s manželkou dohodli, že ja doobedie využijem na prehliadku mesta a na konferenciu prídem až poobede. Keď sme sa potom stretli, celá nadšená mi referovala čo sa stalo a že mi musí niekoho predstaviť. Vtedy som sa prvýkrát stretol s Frankom. Oslovil ma mne nezrozumiteľnou nemčinou. Zavalitý, zarastený Holanďan z Maastrichtu, so šibalskými očami a večne usmiaty. Oznámil mi, že sa s mojou manželkou rozprávali o vydávaní nejakého spravodaja v slovenskej verzii. Frank je predsedom Holandsko - belgického medžugorského výboru, ktorý vydáva spravodaj "Echo Medžugoria".  Ja som len otváral ústa od údivu. A ako sa s Frankom našli? Neuveriteľne! Keď manželka ráno zaujala svoje miesto, sedela po pravej strane s jednou pani zo Slovenska a po ľavej strane s pánom z Francúzska. S ním však mohla komunikovať iba rukami a gestikuláciou, aj keď sa manželka dohovorí anglicky a nemecky. Vedľa tohto pána po ľavej strane bolo ešte jedno voľné miesto. Vtedy si manželka všimla jedného muža, ako hľadá ešte nejaké voľné miesto a zaujímal sa o miesto vedľa pána z Francúzska. A keď sa pretláčal v rade k voľnému miestu, zrazu si pán z Francúzska presadol na to voľné miesto a tomuto mužovi zostalo miesto vedľa mojej manželky. Keď sa zoznámili a manželka sa dozvedela, že sa volá Frank, pochválil sa jej, že už bol na Slovensku ... v Litmanovej. A viacej nebolo treba. To už ale začala svätá omša a Frank stihol iba tajuplne dodať, že sa ešte musia o niečom porozprávať. Frank totiž už veľmi dlho hľadal niekoho, kto by "Echo Medžugoria" vydával aj v slovenčine. Veľmi rýchlo zistil, že práve Elenka je tá správna osoba, ktorá to zvládne.
Takýmto zvláštnym spôsobom sa teraz, milí čitatelia, dostáva k Vám spravodaj "Medžugorské ozveny". Aj keď spravodaj vychádza v 16 jazykoch sveta pod názvom "Echo Medžugoria", rozhodli sme sa pre krajší a slovenský názov "Medžugorské ozveny". Zakladateľom spravodaja je mariánsky ctiteľ a nadšenec medžugorských zjavení kňaz don Angelo z talianskeho mestečka Villanova. Práve v čase, keď sme sa rozhodli spolupracovať na tomto diele, don Angelo veľmi vážne ochorel a vydávanie spravodaja bolo ohrozené. Ale keď sa dozvedel, že "Echo" bude vychádzať aj v slovenčine, bol touto správou nadšený.
Tešíme sa na spoluprácu s Vami, na Vaše pripomienky a skúsenosti z Vášho života viery.
M. Lehocký

Informácie:

* Za stavbu novej nemocnice Pátra Pia v Medžugorí, kde sa už začína stavať prvá skupina operačných sál, sa budú v októbri v Taliansku konať dve modlitbové stretnutia: vo farskom kostole v Corregio (RE) a v opátstve San Giovanni v strede Parmy. Ich súčasťou budú svedectvá, sv. omša, eucharistická adorácia a modlitba za uzdravenie.

* V deň 18. výročia zjavení - 25. júna 1999 - prišlo do Medžugoria veľké množstvo pútnikov z celého sveta. Sväté omše boli slávené v 16 jazykoch. Odhaduje sa asi 50 000 prítomných pútnikov. Večernú sv. omšu koncelebrovalo viac ako 160 kňazov. Bol prítomný aj arcibiskup Mons.Franič, ďalej apoštolský nunciuc v Slovinsku, kardinál Echevarria a dvaja ekvádorskí biskupi. Prišla aj vizionárka Marija so svojou rodinou. Predchádzajúci deň sa ako obvykle konal pochod mieru z Humaku do Medžugoria s Najsvätejšou Sviatosťou.

* "Modlite sa za pokoj!" - Ako každý rok, mala 25. júna Ivanka vo svojom dome zjavenie a Panna Mária bola s ňou asi 7 až 8 minút. Prítomný bol iba jej manžel a tri deti. Vizionárka povedala, že sa modlila za farnosť, za rodiny, za všetkých. Panna Mária jej dala toto posolstvo: Drahé deti, ďakujte môjmu Synovi za všetky milosti, ktoré vám udelil. Modlite sa za pokoj, modlite sa za pokoj, modlite sa za pokoj!

* Don Angelo z Talianska, zakladateľ Medžugorských ozvien (v origináli Eco di Maria), píše: "Bola to pre mňa milosť osláviť 50. výročie môjho kňazstva. Dňa 29. júna som ho oslávil spolu s mojimi rádovými spolubratmi, a 27. júna v slávnostnom ovzduší mojej farnosti, ktorá, čím viac ma vidí nemohúceho, tým je voči mne láskavejšia. Dosiaľ, i keď s ťažkosťami, som vďaka Bohu, schopný slúžiť svätú omšu. Pri tejto príležitosti som povedal: Svätý Otče, vďaka Ti za Tvoje nekonečné dary. Ježišu, dobrý Pastier, spas a posväť tých, ktorých si mi zveril. Duchu Svätý, v mojej nevládnosti Ty splň to, čo som nestačil urobiť v plnosti síl. Matka moja, moja dôvera a nádej, Tebe sa zverujem a oddávam.

Pokiaľ ide o moju prácu pre spravodaj Medžugorské ozveny, ktorému som venoval všetky svoje sily, žiaľbohu, túto činnosť musím skončiť. Prosme Máriu, aby nám okrem dobrých spolupracovníkov dala redaktora a koordinátora, ktorý bude vykonávať namáhavú redakčnú prácu a spojenie s prekladateľmi. V Najsvätejšej Krvi Kristovej, ktorému je zasvätený mesiac júl, a v sláve Nanebovzatej Panny Márie, vám žehnám z celého srdca."