Medžugorské ozveny č. 154

Mária, Kráľovná pokoja

slovenské vydanie

november - december 2000


Posolstvo Panny Márie z 25. septembra 2000:

"Drahé deti!
Dnes vás pozývam, aby ste sa otvorili modlitbe. Nech sa modlitba stane vašou radosťou. Obnovte modlitbu vo svojich rodinách, vytvárajte modlitbové skupiny a spoločenstvá. Všetci tí, čo sa modlia a sú členmi modlitbových skupín, sú v srdci otvorení Božej vôli a radostne dosvedčujú Božiu lásku. Ja som s vami a všetkých vás nosím vo svojom srdci. Žehnám vás svojím materinským požehnaním.

Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie."

Vytvárajte modlitbové skupiny!

V posolstve z minulého mesiaca nás Mária nabádala, aby sme pracovali viac pre Boha a jeho Kráľovstvo. Dnes nás pozýva, aby sme sa otvorili modlitbe. Máme sa otvoriť, lebo ak sa srdce, myseľ, duša neotvorí stretnutiu s Bohom, modlitba, ktorá predstavuje stretnutie, sa neuskutoční a nemá žiadnu platnosť. Ak je srdce vzdialené Bohu, nestačia žertvy a obete. Modliť sa znamená byť pod Božím dohľadom, nechať sa zaplaviť, preniknúť, premeniť jeho láskou a tak pracovať pre Neho a pre jeho Kráľovstvo. Modliť sa znamená uznať sám seba ako Boží dar a ponúknuť sa Bohu, podľa vzoru Ježiša a Márie. Vtedy sa v modlitbe koná zázrak prijatia Boha vo svete, vtedy sa svet otvára jeho prítomnosti a jeho pôsobeniu.

 

Udalosť, ktorá radikálne zmenila dejiny človeka, bol vstup Boha do ľudských dejín. To však bolo možné iba skrz Máriino FIAT. "Hľa služobnica Pánova, nech sa mi stane, podľa tvojho slova" (Lk 1, 38) Teraz, keď Boh sa vtelil, keď srdce človeka je Božím chrámom, aj my môžeme, ba máme vysloviť naše fiat jeho vôli. Prekonajme nedôveru a strach, ako dedičstvo prvého hriechu človeka. Veď otvoriť sa Bohu a oddať sa mu, neznamená život stratiť, ale si ho zachrániť (Lk 9, 24). Nie je to vystavovanie sa ľahkomyseľným dobrodružstvám, ale pevné položenie svojich základov na skalu (Lk 6, 47 - 48). Nie je to plazenie sa po zemi, ale vznášanie sa na krídlach orla (Ex 19, 4). Nie je to trpieť, ale ponúknuť. Veď v Bohu, s Bohom a pre Boha, ktorý nás miluje ako matka, ba ešte viac (Iz 49, 15), ani prenasledovanie, ani mučenie nikdy nemôžu zhasiť to radostné aleluja v našich srdciach. Všetko musíme pripísať Bohu, všetko mu priniesť a orientovať k Nemu, aby sa všetko čo pochádza od Neho, ktorý je požehnaný a svätý, opäť vrátilo k nám. Modlitba sa tak stane výmenou darov, konkrétnym vzťahom lásky. Nech sa modlitba stane vašou radosťou.

Skutočnú lásku nemožno zúžiť na opakovaný či automaticky striedaný vzťah. Láska musí byť stále nová. Obnovte modlitbu vo svojich rodinách, vytvárajte modlitbové skupiny. Toto je účinný podnet k výzve z minulého mesiaca: viac pracovať pre Boha. Nie chytráckymi spôsobmi, alebo vytváraním verejnej mienky, nie vynachádzaním rozličných ľúbezných formúl, Mária nás pozýva jednoducho a iba k modlitbe. Už mnoho rokov s nekonečnou trpezlivosťou nám ukazuje cestu, posmeľuje nás, dáva nám konkrétne vnuknutia, uisťuje nás o svojej pomoci. Naučila nás modliť sa srdcom, dala nám chuť k osobnej modlitbe, pozývala nás k modlitbe v rodine, k počúvaniu Božieho slova, k účasti na svätej omši. Posmeľuje nás, aby sme sa v plnej dôvere odovzdali Bohu. Dnes pridáva výzvu, aby sme vytvárali modlitbové skupiny. Je to po prvýkrát, čo v posolstvách, adresovaných medžugorskej farnosti, teda aj nám, (pozri posolstvo zo 6. februára 1986) sa vyslovene objavuje táto výzva. Mária, ako to často robí, zdôvodňuje svoju výzvu: zakúsite tak radosť z modlitby a zo spoločenstva. K radosti, často označovanej ako súčasť a ovocie modlitby, tentoraz Mária pridáva spoločenstvo. Modlitba nech je konkrétnou skúsenosťou radosti a spoločenstva s Bohom a s bratmi. Kde sú zídení dvaja alebo traja v mojom mene,- hovorí Ježiš, - ja som medzi nimi (Mt 18, 20). V túto prítomnosť musíme hlboko veriť a nechať sa ňou pretvárať.

A pritom ešte: všetci, čo sa modlia a sú členmi modlitbových skupín, sú v srdci otvorení Božej vôli a radostne dosvedčujú Božiu lásku. Modlitba vyžaduje a súčasne otvára srdce Božej vôli. Zároveň je semenom a plodom. Modlitba umožňuje zažiť skúsenosť s Bohom a vydávať o tom radostné svedectvo. Či to nie je skvelé ovocie?

V Máriinom mene, posilnení jej materským požehnaním, v istote, že sme všetci v jej Srdci, prijmime teda jej pozvanie, vytvárajme modlitbové skupiny. Nedokážeme to vlastnými silami, ani našimi ľudskými schopnosťami, ani cnosťami, ale mierou, akou dokážeme byť malými a poníženými nástrojmi v jej rukách. Budeme môcť vidieť veľké veci, ktoré Ona vykoná pre nás, namiesto nás. Naučí nás spoznať a chváliť, a teda vydávať svedectvo o Božej láske.

Teš sa naše srdce, buď silná naša nádej, svet je v Máriiných rukách a jej Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.

***

Posolstvo Panny Márie z 25. októbra 2000:

"Drahé deti!

Dnes vám chcem otvoriť svoje materinské srdce a všetkých vás pozvať, aby ste sa modlili na moje úmysly. S vami chcem obnoviť modlitbu a vyzvať vás k pôstu, ktorý chcem obetovať môjmu Synovi Ježišovi, pri príchode nového, jarného času.

V tomto jubilejnom roku sa mnohé srdcia otvorili voči mne a Cirkev sa obnovuje v Duchu. Teším sa s vami a ďakujem Bohu za tento dar a vyzývam vás, drahé deti, modlite sa, modlite sa, modlite sa, pokým sa vám modlitba nestane radosťou.

Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie."

Mária nás privádza do nového času

Posolstvo radosti a nádeje je to, čo nám Mária dnes adresuje. Je to pozvanie, aby sme spolupracovali s ňou, s plným vedomím a zodpovednosťou, akú táto úloha obnáša, ale aj s istotou, že jej Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Dnes vám chcem otvoriť svoje materinské srdce a všetkých vás pozývam, aby ste sa modlili na moje úmysly. V spojení s ňou, skrytí v jej materinskom Srdci, môžeme si byť istí, že náš príspevok, nech by bol akokoľvek malý, nikdy nebude bezvýznamný. Každý z nás je skutočne jedinečný, nenahraditeľný a neopakovateľný pred Bohom, a preto naša odpoveď lásky je náš osobný kvet, ktorý nikto nemôže vypestovať miesto nás. Mária sa so svojím pozvaním obracia na všetkých. Nech sa nikto nepovažuje za vylúčeného, nech sa nikto necíti nehodný alebo neschopný. Všetci prijmime jej pozvanie: či sme malí či veľkí, mladí či starí, blízki či ďalekí, svätci či hriešnici, v Máriinom Srdci je miesto pre všetkých. Stačí sa rozhodnúť, stačí jej dôverovať.

Mária nám nevyjavuje svoje úmysly, na ktoré sa máme modliť, ale nás pozýva, aby sme spolupracovali s ňou: s vami chcem obnoviť modlitbu a vyzvať vás k pôstu, ktorý chcem obetovať môjmu Synovi Ježišovi, pri príchode nového času, času jari. Spolupracovať s Máriou na príchode nového času, na radikálnej zmene sveta. Čo je väčšia úloha ako je táto? Existuje na svete dôležitejšie a významnejšie poslanie? Všetci sme povolaní k tejto úlohe a všetci môžeme podľa vlastných možností prispieť: zdraví či nemocní, vedomí či nevedomí, slobodní či otroci, bohatí či chudobní. To, čo si svet cení ako hodnotu, nie je vždy hodnotou aj pre Boha, ba tieto dve stupnice hodnôt sú často doslova opačné (Mt 5, 3 - 12).

Mária potrebuje modlitbu a pôst. Práve toto chce predstaviť svojmu Synovi Ježišovi, aby prispela k príchodu nového času, času jari. Od piateho dňa svojho príchodu do Medžugoria, takmer pri každom zjavení Mária odporúča modlitbu. Modlitba je nevyhnutná, aby sme mohli dosiahnuť spojenie s Bohom, aby sme mohli načrieť z prameňa spásy, ktorý Kristus svojou obetou otvoril svetu. Od šiesteho zjavenia Mária často odporúča pôst. Modlitba a pôst, to je smer na ceste, na ktorú nás Mária pozýva. Nesmieme však zabúdať, že toto je cesta, ktorú nám Ona odporúča a nemožno ju zjednodušiť na formálnu, vonkajšiu náboženskú prax.

O modlitbe sme posledne hovorili v našich komentároch k Máriiným posolstvám (viď posledné čísla nášho časopisu). Pokiaľ ide o pôst, určite tu má na mysli zdržovať sa pokrmu. (Odporúčané dni podľa posolstva Ivanovi zo 14. 8. 1984 sú streda a piatok), ale to nestačí. (Lk 18, 12).Tak ako v modlitbe, Mária žiada pôst srdca (posolstvo z 20. 9. 1984). Pôst teda znamená zdržovanie sa pokrmu, ale nadovšetko to znamená striedmosť v každodennom živote, zdržovanie sa od pažravosti, svojvôle, zneužívania, zmyselnosti. Pôst je zriekanie sa toho, čo je zbytočné a bratské delenie sa. (Viď prekrásnu kapitolu 58 proroka Izaiáša).

Pôst je odpútanie sa od vlastných vecí, od starostí, od všetkého, čo nám zabraňuje úplné otvorenie sa Bohu a pôsobeniu jeho milosti. Modlitba a pôst sú mocné zbrane na premáhanie zla a zlomyseľnosti (Mt 17, 21).

Mária sa nám zveruje so svojimi radosťami: V tomto jubilejnom roku sa mi toľko sŕdc otvorilo. Cirkev sa obnovuje v Duchu. To sú znaky novej duchovnej jari, k zrodu ktorej nás Mária pozýva. Srdcia sa konečne otvárajú, Cirkev sa necháva obnoviť Duchom. Náš Svätý Otec sa bezvýhradne dáva, aby Cirkev prežila nové Turíce a aby civilizácia lásky triumfovala vo svete Mária má na mysli predovšetkým toto, keď hovorí radujem sa s vami. Prijmime pozvanie našej Matky. Radujme sa s ňou a ďakujme Bohu s ňou. To je spev Magnifikat, ktorý Mária chce pozdvihnúť k Bohu spolu s nami. Uctime si tento spev vlastným životom. Nech on je neustálou liturgiou chvály a poďakovania, nech je modlitbou, ktorá sa pre nás stala radosťou.

Nuccio Quattrocchi

V Kristovi je spása!

Dokument "Dominus Jesus" mimo náboženského relativizmu.

Dňa5. septembra t.r. predložila Kongregácia pre náuku viery "dokument" Dominus Jesus zasiahnuc tak do autority o vyhlásení,, ktoré v poslednom desaťročí bolo predmetom živých teologických diskusií: Je Ježiš Kristus jediná cesta ku spáse?

Ide tu o deklaráciu, čiže o vyhlásenie, ktoré nezakladá nové doktríny, ale zdôrazňuje iba to, čo už v minulosti potvrdzoval učiteľský úrad Cirkvi (Magistrát). Nakoľko sa tu jedná o doktrinálny dokument vyslovene schválený pápežom, má teda všeobecnú autoritu a každý veriaci ho má prijímať "s vierou".

- Obsah dokumentu -

Deklarácia opätovne predkladá tradičné katolícke učenie (doktrínu), ktoré prehlasuje:

Plné a definitívne zjavenie Ježiša Krista (č.5 - 8). Toto tvrdenie odporuje  téze, ktorá podporuje obmedzený a nedokonalý charakter kresťanského zjavenia a ktoré má byť doplnené inými náboženstvami. Božie tajomstvo teda nie je iba znakom kresťanstva, ale rovnako je prítomné aj v iných náboženstvách.

Dominus Jesus odmieta tieto pozície ako protikladné učeniu Cirkvi a tvrdí, že jedine v Kristovi je plnosť Božieho tajomstva: Ježiš Kristus nemôže byť považovaný iba za jednu z mnohých tvárí prijatých Bohom v dejinách ľudstva. Jedinečnosť a univerzálnosť Kristovej spásy: všetci sú spasení iba Ježišom Kristom, v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Aj veriaci iných náboženstiev sú spasení skrze Ježiša, i keď nie sú si toho vedomí a nemajú na tom zásluhu ani kultové činy, prítomné v jednotlivých náboženstvách.

Kristova Cirkev existuje v katolíckej Cirkvi, spravovanej Petrovým nástupcom a biskupmi, ktorí ju spravujú  spoločne s ním. Kresťanské Cirkvi, i keď nie sú v dokonalom spoločenstve s katolíckou Cirkvou, zostávajú s ňou spojené skrz úzke zväzky, ako je apoštolská následnosť a platná Eucharistia a sú pravými partikulárnymi cirkvami. Preto aj v týchto cirkvách je prítomná Kristova Cirkev a pôsobí v nich.

Toto platí pre ortodoxnú cirkev. Avšak anglikáni a protestanti, ktorí nezachovali platný episkopát a pravú a úplnú podstatu eucharistického tajomstva, nie sú cirkvami v pravom zmysle. Tí, čo boli pokrstení v týchto komunitách, sú však krstom privtelení ku Kristovi a preto sú v istom spojení, i keď nedokonalom, s Cirkvou (č.17). Pre nekresťanov je Kristova spása prístupná z moci milosti, ktorá i keď má s Cirkvou tajomný vzťah, formálne ich do nej nezapočítava (č.20).

- Zdôvodnenie dokumentu -

Cirkev zdôrazňuje niektoré pravdy viery, reagujúc na isté mylné teologické pozície, ktoré sa stále viac rozširujú v katolíckom svete. Ide najmä o teológiu náboženského pluralizmu, ktorá považuje kresťanské zjavenie za rovné iným náboženstvám a v dôsledku toho znižuje osobu Krista na jedného zo spasiteľov a nie Spasiteľa, t.j. kladie ho na roveň iných "spasiteľov" (napr. Mohamedovi, Budhovi, Konfuciovi a i.) ktorí vo vatikánskom dokumente nie sú výslovne menovaní. V dôsledku toho sa upadá do náboženského relativizmu, keď všetky náboženstvá sa považujú za rovnaké.

Samotný medzináboženský dialóg (s inými náboženstvami) ako aj ekumenický ( s inými kresťanskými vierovyznaniami) riskuje, že bude kompromitovaný, ak nemá jasné potvrdenie vlastnej identity. Cirkev uznáva, že predpoklad dialógu je rovnaká dôstojnosť osôb a rešpektovanie slobody svedomia, avšak nemôže prijať rovnosť jednotlivých doktrín. Kresťan je ako žobrák, ktorý hovorí inému žobrákovi, kde sa spolu môžu najesť. Kresťan vie, kde nájde chlieb, nie preto že by bol lepší ako iní, ale preto, lebo mu to bolo zjavené.

Treba upresniť, že tento dokument vôbec nezastáva názor, že pre veriacich iných náboženstiev niet spásy. Tieto náboženstvá však samé o sebe nie sú spásonosné a nekresťanov iných náboženstiev rovnako spasil Kristus. Zostáva pre nás záhadou, akým spôsobom sa im oznamuje Kristova spása, pretože Slovo Božie i sviatosti sú im cudzie. II. vatikánsky koncil sa obmedzuje na tvrdenie že Boh dáva vedieť svojim spôsobom (č.21).

- Reakcie -

Kardinál Cassidy, zodpovedný za ekumenický odbor upresňuje, že text je adresovaný akademickému svetu a nie ekumenickému a medzináboženskému. Ide teda o interný dokument. Deklarácia však vzbudila rôzne kritické reakcie ako zo strany predstaviteľov iných náboženstiev, tak aj zo strany iných kresťanských vyznaní. Aj z katolíckej strany nechýbajú takí, čo prejavujú rozpaky, najmä pokiaľ ide o tón istých výrazov ekumenického dialógu, ktorý je sám osebe neobyčajne ťažký. Anglikáni a protestanti tu vidia spochybnené doterajšie ekumenické úspechy dosiahnuté za tieto roky dialógu, najmä pokiaľ ide o koncepciu Cirkvi, ktorá im je upieraná.

Svätý Otec odpovedajúc na tieto obavy zdôraznil, že snaha katolíckej Cirkvi o ekumenický dialóg je neodvolateľná a 1. októbra počas Anjel Pána dodal, že deklarácia mu leží na srdci a vyjadruje rovnaký ekumenický zámer ako jeho encyklika Ut unum sint.

Mirco Trabuio

JUBILEJNÁ KRONIKA

Drahí, vekovo starší priatelia...

Jubileum tretieho veku, ktoré dnes slávime, má osobitný význam, ak uvážime stále narastajúci počet starších osôb v súčasnej spoločnosti. Sláviť Jubileum znamená predovšetkým sústrediť pozornosť na význam Kristovho posolstva, pre starších ľudí ale súčasne vyťažiť zo skúseností a múdrostí, ktorých sú nositeľmi v tomto osobitnom období ich života. Pre mnohých z nich tretí vek je čas na zreorganizovanie vlastného života, zužitkovanie doteraz získaných skúseností a schopností.

Najvhodnejšie je začať slovami Jána Pavla II., ktorými sa obrátil 17. septembra na všetkých starších ľudí, ktorí spolu s ním v tento deň slávili vlastné jubileum. Posolstvo nádeje, ktoré každého pozýva žiť naplno a dôstojne tento dôležitý životný úsek. Bola to aj výzva pre celú spoločnosť, ktorej pápež hovorí, že ešte možno veľa urobiť pre väčšiu zodpovednosť voči starším ľuďom, pomôcť im lepšie uplatniť ich schopnosti a uľahčiť im aktívne sa zaradiť do života Cirkvi, najmä aby ich ľudská dôstojnosť bola vždy rešpektovaná a zhodnotená.

Veľmi často však po dosiahnutí zrelého veku, mnoho starších ľudí akoby sa zatvorilo voči rozličným situáciám, nedokážuc prekonávať strach z utrpenia. Svätý Otec pripomína utrpenie Jahveho služobníka (porov. Iz 50, 5) s povzbudením: Áno, je pochopiteľné, že utrpenie vzbudzuje strach! Ale práve v spásonosnom Kristovom utrpení je odpoveď na znášanie bolesti, ktorá tak často sužuje našu ľudskú prirodzenosť.

V dnešnom svete, keď sila a moc sú často opradené mytologickými predstavami, majú starí ľudia poslanie dosvedčovať pravé hodnoty, ktoré pretrvávajú, lebo sú vpísané v srdci každej ľudskej bytosti a zaručené Božím slovom.

V Jubileu čestné miesto pre Máriu

Máriin primát spočíva v pokore, kde jej privilegovaný vzťah k Duchu Svätému v jej pozemskom živote nič neubral z podmienok obyčajnej pozemskej bytosti. Takýto, hlboko ľudský portrét nazaretskej Panny vylíčil Ján Pavol II. na Námestí svätého Petra, na záver XX. mariologického mariánskeho medzinárodného kongresu, ktorý sa konal pri Sanktuáriu Božskej lásky (Rím) v dňoch 15. až 24. septembra. Bolo to desať dní intenzívneho štúdia a modlitby venovaných Panne Márii, keď sa mariánska teológia a ľudová zbožnosť stretli a vzájomne sa oživili vo výrazne ekumenickej klíme. Dvesto spravodajcov z 36 krajín sveta sa konfrontovalo na tému "Tajomstvo Trojice a Mária", aby načrtli obraz Matky, tohto poníženého stvorenia ktoré nám dal Ježiš na kríži, a o ktorom hovoriť nikdy nie je dostatočné.

Vo svojej otvorene vyznanej láske voči Márii, venoval Svätý Otec širokú kapitolu Jubilea tej, ktorá svojou poníženosťou zblízka sleduje poníženosť Syna, vyhlasujúc sa za služobnicu Pánovu a úplne sa oddajúc jeho službe. V tomto primáte - pokračuje Svätý Otec - je kľúč k pochopeniu Márie, ktorá žila naplno každodennú skutočnosť toľkých rodín svojich čias.

Nerozdeliteľný zväzok medzi Máriou a Ježišom nás teda privádza k tomu, aby sme toto dvetisícročie narodenia Krista žili ako návrat k svätej Panne. Treba si želať - zdôrazňuje Svätý Otec - aby ovocie milosti, vedľa väčšej lásky ku Kristovi, tvorila aj obnovená mariánska úcta. Existujú však niektoré základné podmienky, ktoré mariánsku úctu robia pravou a skutočne "kresťanskou": Mariánska úcta musí byť založená na Písme a na tradícii, berúc do úvahy predovšetkým liturgiu a z nej pochádzajúcu orientáciu pre spontánne prejavy ľudovej zbožnosti.

Slová plné múdrosti, adresované aj tisícom pútnikov zhromaždeným na priestranstve Svätopeterského námestia, aby na záver kongresu pozdravili Svetové jubileum mariánskych chrámov. Pestré zhromaždenie tu podľa jednotlivých mariánskych chrámov predstavovali príslušné vlajky. Táto zbožnosť - končí Ján Pavol II. svoju homíliu - vždy musí byť schopná vystúpiť ku prameňu Máriinej veľkosti, stávajúc sa neustálym Magnificatom chvály Otcovi, Synovi a Duchu Svätému.

* René Laurentin, francúzsky teológ a známy mariologický expert, predsedal mariologickému mariánskemu kongresu na tému "Máriina prítomnosť v jednotlivých svetových kultúrach". V rozhovore s jedným talianskym denníkom o dôležitosti Márie v tomto Jubileu, zdôraznil jej význam, vychádzajúc z pápežovho Totus tuus, ako významného príkladu jeho osobnej odovzdanosti Márii, Matke Božej.

Otázka: Ako treba dnes ohlasovať Krista aj skrz Máriu? Akým spôsobom je Mária prítomná v evanjelizácii?

Odpoveď: Mária má v evanjeliu ústrednú a univerzálnu, i keď nenápadnú pozíciu: ako jediná ľudská príčina pozemského narodenia Božieho Syna. Bola prítomná počas celého Kristovho detstva, v skrytosti po celý život, až do jeho 30. roku, na Kríži, na Turíce, pri Nanebovzatí, ako eschatologická postava Cirkvi.

 

Otázka: Aká je Máriina úloha v ekumenickom dialógu?

Odpoveď: Ťažko povedať. Matka Božia zostane ekumenickým rozporným znamením Je to paradox, ale napriek našej spoločnej viere a našej spoločnej snahe, zavše som mal väčšie ťažkosti s ortodoxnými, ako s protestantmi. Tu na kongrese som stretol jedného luterána, dnes misionárskeho biskupa, ktorý založil rád na Máriinu počesť, potom, čo asi pred desiatimi rokmi v kostole Del Gesú v Ríme prijal od Márie isté úslovie. Dúfajme v nové prekvapenia Ducha Svätého a Márie, na takej bohatej, nie však dobre pochopenej báze evanjelia, zo strany extrémistov či sektárov, ktorí skreslili Máriinu nádhernú postavu.

(podľa "Avvenire"

* Ikona "Mária Stolica múdrosti" prešla behom dvoch týždňov celým Ruskom. Modernú mozaikovú ikonu, ktorú požehnal Svätý Otec 10. septembra na Nám. sv. Petra na záver Jubilea univerzít, teraz odovzdal aténskemu arcibiskupovi, potom, čo bola zverená ako putovná ikona delegácii ruskej Cirkvi.

Posvätný obraz "putoval" po rozličných miestach Moskvy. Dňa 24. septembra sa v katedrálnom chráme Nepoškvrnenej konala slávnosť, na ktorej arcibiskup T. Kondrusiewich ilustroval tri dôvody putovania: vzrast mariánskej úcty vo svete, vzrast kresťanskej kultúry, hlavne na školách, v kultúrnych inštitúciách a na univerzitách a výraznejšia školská a univerzitná pastorácia. Potom mariánska ikona prešla z hlavného mesta do Sankt Peterburgu, kde sa v nedeľu 1.októbra začal prvý medzinárodný kongres Ruska o sv. ruženci. Putovanie malo veľký náboženský a kultúrny význam pre nové katolícke Rusko.

Stefania Consoli

1500 biskupov okolo Márie

Je to nádherný pohľad na stretnutie mnohých biskupov z celého sveta, aký nebolo možné vidieť od čias II. vatikánskeho koncilu. Pripomína mi tie roky milosti, keď sa dal Duch Svätý vo svojej prítomnosti cítiť ako závan nových Turíc.

Týmito slovami zahájil Svätý Otec svoj prejav dňa 7. októbra pri príležitosti otvorenia Jubilea biskupov, ktorí sa zišli pri nohách sochy Fatimskej Panny Márie privezenej sem z Portugalska. V tento deň, ktorý je liturgicky zasvätený ružencovej Panne Márii, odriekali tajomstvá slávnostného ruženca striedavo biskupi, kardináli a päť rodín z rôznych svetadielov, s osobitným a symbolickým spojením piateho ružencového tajomstva so sr. Luciou z Coimbry v Portugalsku a jej karmelitánskymi spolusestrami. Ich hlas sa niesol Svätopeterským námestím.

Na konci sv. ruženca Svätý Otec povedal: Naša modlitba zhromaždila ľudskú rodinu okolo Márie. Chceli sme v nej vyjadriť vďačnosť Cirkvi za materinské povzbudenie, ktoré Mária vždy preukazovala svojim deťom. Niet storočia, niet národa, aby mu nedala pocítiť svoju prítomnosť, prinášajúc svetlo, nádej a posilu najmä malým a chudobným. Potom povedal: Naša dnešná večerná modlitba zapadá do fatimského posolstva, ktorého obsah pomáha osvetliť našu úvahu na konci 20. storočia. Týmito slovami predstihol Svätý Otec Akt zasvätenia, ktorý potom vykonal nasledujúci deň, v nedeľu 8. októbra, na konci eucharistickej slávnosti spolu s biskupmi.

Vo svojej homílii vysvetlil, že uctievaný obraz fatimskej Panny Márie, ktorý v týchto dňoch pobudol tu medzi nami, nám pomáha žiť skúsenosť prvého apoštolského kolégia vo večeradle, s Máriou. .V tomto duchu biskupi predniesli akt zasvätenia III. tisícročia a celého ľudstva Márii. Veľká cirkevná udalosť dala pečať Jubileu. Prinášame niekoľko článkov, ktoré svedčia o úprimnej a naliehavej výzve tých, ktorí potrebujú pomoc.

"Modlitba zasvätenia"

Cirkev dnes, hlasom Petrovho nástupcu, ku ktorému sa pridáva hlas mnohých pastierov, zhromaždených zo všetkých kútov sveta, hľadá útočište pod Tvojou materinskou ochranou a s dôverou prosí o Tvoju pomoc, hľadiac v ústrety budúcnosti.(...)

Chceme Ti dnes zveriť budúcnosť, ktorá nás čaká a prosíme Ťa, aby si nás sprevádzala na tejto ceste - my, muži a ženy tejto výnimočnej doby, tak oslavovanej a pritom bohatej na protirečenia. Ľudstvo dnes vlastní zdroje neslýchanej sily. Rovnako môže z tohto sveta urobiť záhradu, ako aj ho premeniť na hŕbu trosiek Svet získal schopnosť dostať sa k samotným prameňom života. Môže ju využiť pre dobro, ak sa bude pridŕžať morálneho zákona, ale môže klesnúť do krátkozrakej pýchy vedomostí, ktorá neuznáva nijaké hranice, až natoľko, že šliape úctu, ktorá patrí každej ľudskej bytosti. Dnes, ako nikdy v minulosti, sa ľudstvo nachádza na križovatke. Ale spása, tak ako dosiaľ vždy, ó presvätá Panna, je celá a jedine v Tvojom Synovi Ježišovi(...)

Ó, Matka, Ty poznáš bolesti a nádeje Cirkvi a sveta. Stoj pri svojich deťoch v každodenných skúškach, ktoré život prináša každému človeku a urob, aby vďaka úsiliu všetkých, nezvíťazili tmy nad svetlom. Tebe, Zornica spásy, zverujeme našu cestu do nového tisícročia, aby pod Tvojím vedením všetci ľudia objavili Krista, Svetlo sveta a jediného Spasiteľa, ktorý kraľuje s Otcom a Duchom Svätým, na veky vekov. Amen.

Nicola Bertani

Rodina: dar a Božie požehnanie pre svet

V dňoch od 11. do 15. októbra sa v Ríme konalo Jubileum rodín, ktoré bolo už tretím svetovým dňom tohto stretnutia, (započatého v Ríme v r.1994, ktoré predchádzalo stretnutie v Rio de Janeiro a budúce bude v Manile.)

Toto Jubileum nás v istom zmysle pozýva vrátiť sa v mysli späť a opäť zažiť ten nezabudnuteľný scenár, keď hlavné mesto prežívalo inváziu Svetového dňa mládeže. Čísla sú určite neporovnateľné. I keď všetkých päť kontinentov bolo aj teraz dôstojne zastúpených, predsa to nebolo dva milióny účastníkov. Prejednávané témy a nadšené odpovede predsa však našli spoločnú niť. Obidve Jubileá prezentujú svoj program ako živé znamenia nádeje a ako kladnú odpoveď na kultúru života. Ak je pravdou, že mladí sú budúcnosťou a nádejou sveta, je pravdou i to, že skôr než patria k nejakej sociálnej štruktúre, patria k rodine. Rodina - zdôraznil Svätý Otec, a ako povedal na koncile, - nachádza svoje zavŕšenie okrem plodenia potomstva vo výchove (Gaudium et spes č.48).

Zo strany Svätého Otca a všetkých zodpovedných za pastoráciu rodín, je tomuto Jubileu venovaná veľká pozornosť vďaka znepokojeniu, s akým sa v posledných rokoch hľadí na rodinu, na tvrdé útoky, ktoré rodina denne dostáva od sveta a od laickej kultúry. Rodina, ako nedeliteľné jadro, ako miesto formácie pre základné hodnoty, ako prostredie, ktoré má priaznivo vplývať na harmonický rast jednotlivca a má mu vytvárať klímu istoty a lásky, sa v našich časoch stále viac javí ako utópia, ako nepohodlná predstava, ktorej sa treba zbaviť, lebo dolieha priamo na svedomie človeka.

Deti sú často považované skôr za hrozbu, než ako dar.. Je veľkou chybou, keď sú považované za "príslušenstvo" manželského života, ako nutnosť a nie ako cenný dar. Týmito slovami Svätý Otec vrhol svetlo na tento pálčivý problém. Súčasne chcel otriasť svedomím dospelých ľudí, povzbudzujúc ich, aby sa nebáli mať deti. Dotkol sa však jedného, vari omnoho väčšieho problému, ktorý pretrváva v človeku, t.j. strach zo zodpovednosti milovať a urobiť sa darom pre iných. Človek nebol stvorený pre samotu, má vrodenú potrebu vzťahu k inému človeku. V zmysle takejto potreby rastie mierou, akou vstupuje do vzťahu s inými, pokým sám seba plne nepovažuje za dar pre iných. (Gaudium et spes 24)

"Preto človek zanechá otca a matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gn 2, 24) Svätý Otec takto komentuje Božie slovo: "Budú jedným telom ... Biblický výraz "telo" nevyvoláva iba fyzickú predstavu človeka, ale jeho celkovú duchovnú a telesnú identitu. To, čo manželia realizujú, nie je iba telesné stretnutie, ale skutočná jednota ich osôb, taká hlboká, že ich svojim spôsobom robí odrazom troch božských osôb.

Vznešená dôstojnosť, ku ktorej sú manželia povolaní, spočíva vo sviatostnej prirodzenosti ich spojenia. Manželstvo je v skutočnosti sviatosť - pokračuje Svätý Otec - a vo sviatostnom manželstve sa manželia zaväzujú dosvedčovať svetu silnú a nerozlučiteľnú lásku, akou Kristus miluje Cirkev. Od žien požaduje, aby boli prameňom života a nie smrti. Manželov žiada, aby hlásali hodnoty rodiny a života, bez ktorých nie je budúcnosť hodna človeka.

Svätý Otec zdôrazňuje nezištnú formu manželstva, ktoré vylučuje každú formu egoizmu a individualizmu a pozýva k zodpovednému a veľkorysému otvoreniu sa životu.

Deti sú ovocím tohto otvorenia sa. Sú skutočnou jarou rodiny a spoločnosti, ako to uvádza motto tohto Jubilea.

Agnese Rubino

Je vinou byť kresťanom?

"Konštitúcia Čínskej ľudovej republiky síce schválila náboženskú slobodu, ale vláda sa snaží obmedzovať náboženskú prax na vládou uznané organizácie, aby mohla skúmať a kontrolovať všetky náboženstvá. V Číne existuje viac ako 180 miliónov prívržencov rôznych náboženských organizácií a veľká rôznorodosť náboženských príslušností. Väčšina vyznáva orientálne náboženstvá, ale milióny sa hlásia aj ku kresťanstvu. Od začiatku tohto roku sa zaznamenalo rozhodné a intenzívne potláčanie náboženstva. To, čo píše Medzinárodný riport 2000 o náboženskej slobode vo svete, je opravdivou obžalobou dramatickej situácie, ak niekto chce žiť vlastnú vieru podľa zásad evanjeliovej slobody.

Vláda dovoľuje slobodne konať iba kresťanským cirkvám organizovaným vo Vlasteneckom katolíckom združení, ktoré kontroluje samotná vláda. V skutočnosti však neoficiálna katolícka Cirkev, verná Svätej Stolici, má omnoho väčší počet veriacich, ako cirkev oficiálna.

Riport ďalej uvádza: "Čína doteraz odmietala ustanoviť diplomatické vzťahy s Vatikánom. Biskupi úradnej cirkvi nie sú vysvätení v Ríme, a Rím ich často oficiálne neuznáva. Nárast neregistrovaných cirkví ďalej provokuje nevraživosť miestnych autorít, ktoré vidia v takomto prejave hrozbu voči ustanovenému poriadku. V niektorých oblastiach bezpečnostné orgány praktizujú uväznenie, ba dokonca fyzické zneužívanie, aby týrali náboženské osobnosti a veriacich. Mnoho veriacich "zmizne" vo väzení preto, že sa hlásilo k viere. Takéto zmiznutia majú jediný cieľ: prinútiť ich, aby sa hlásili k oficiálnej cirkvi kontrolovanej štátom.

Do takejto klímy zapadá aj kanonizácia 120 čínskych mučeníkov, ktorá sa konala 1. októbra na Námestí sv. Petra. Peking však na ňu hľadí ako na "prekrúcanie a pošliapanie dejín" zo strany Vatikánu, ako na snahu o vychvaľovanie kolonializmu, keď sa hovorí o "obrovských zločinoch", ktorých sa vraj dopustili novovysvätení (mnohí z nich však boli obeťami vzbúrencov, ktorí pre čínsku vládu predstavujú protiimperialistické nebezpečie).

Ideologické zasadania poriadané pre kňazov a biskupov, hrozby kléru oficiálnej cirkvi, nával článkov v najpoprednejších denníkoch, to bola pravá protikanonizačná kampaň. Biskupi a kňazi oficiálnej cirkvi (ktorí žiadali anonymitu) v mnohých čínskych diecézach boli pod tlakom, aby pri nedeľných omšiach konaných 1. októbra nehovorili na verejnosti o kanonizácii.

Svätý Otec sa však nenechal zastrašiť touto neopodstatnenou kampaňou.. Cirkev v Číne je dnes vďačná Bohu, ktorý ju požehnáva a zaplavuje žiarou svätosti týchto čínskych synov a dcér - hovoril Svätý Otec v homílii - či svätý rok nie je tým najvhodnejším momentom nechať zažiariť ich hrdinské svedectvo? Nakoniec s rozhodnosťou dodáva: Dnešná slávnosť nie je vhodným miestom na vynášanie súdov o dejinách. To sa bude môcť a musieť urobiť na inom mieste. Dnes, týmto slávnostným vyhlásením svätých chce Cirkev iba uznať, že títo mučeníci sú vzorom odvahy a súdržnosti pre nás všetkých a robia česť vznešenému čínskemu národu!

Toto gesto svedčí o veľkosti mučeníctva, ktoré spojilo kresťanov a cudzincov, laikov a kňazov, ženy a mužov každého veku, vrátane detí. Všetko toto je dôkazom, že kresťanská viera dokáže prekonať národné a rasové hranice.

Sv. Terezka Ježiškova, ktorej sviatok sa slávi práve 1.októbra, vo svojej Histórii duše napísala: "Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska dáva konať všetkým údom tela. Keby láska vyhasla, apoštoli by neboli hlásali evanjelium a mučeníci by boli odmietali vylievať svoju krv. Pochopila som, že láska je všetko a objíma všetky časy a všetky miesta, lebo je večná."

Nakoniec Svätý Otec adresoval všetkým katolíkom v Číne túto výzvu lásky: Chcel by som vás ešte raz uistiť, že každý deň sa za vás modlím. Kiež by vás svätí mučeníci posilňovali a podporovali, aby ste aj vy, tak ako oni, mohli vydávať odvážne a veľkorysé svedectvo o vašej vernosti k Ježišovi Kristovi a o pravej láske voči vášmu národu.

Stefania Consoli

Sv. Lucia, čistota svetla

Trinásty december je tradične považovaný za najkratší deň v roku (zimný slnovrat), keď večerné prítmie rýchlo vystrieda posledné lúče svetla. V tento deň Cirkev oslavuje sväticu, ktorú tradične viaže práve k prítomnosti svetla v živote ľudí. (Vo Švédsku sa mladé dievčatá ozdobujú vencom so zažatými sviečkami a tak sa zúčastňujú slávnosti milovanej Lucie. Pozrime sa trochu bližšie na jej život, aby sme lepšie pochopili pôvod tejto tradície.

Lucia sa narodila a žila v Syrakúzach (antickom meste na Sicílii) v časoch prenasledovania kresťanov. Luciina matka ťažko ochorela a darmo hľadala pomoc u lekárov. Nezúfala však, ale inšpirovaná evanjeliovou udalosťou (podľa sv. Lukáša), rozhodne sa spolu so svojou dcérou Luciou ísť do Katánie, na hrob sv. Agáty, mladej mučeníčky, ktorá obetovala Pánovi život pri obrane svojho panenstva.

S istotou, že Ježiš pôsobí vo svete cez svätých, ktorí ho predstavujú, matka s dcérou sa začali modliť pri hrobe mučeníčky. Ich viera bola odmenená...Agáta sa zjavila Lucii a hovorí jej: "Lucia, sestra moja panenská, prečo žiadaš odo mňa to, čo sama môžeš poskytnúť? Tvoja viera bola veľmi osožná tvojej matke, ktorá bola práve uzdravená. A tak ako sa pre mňa stala Katánia miestom milosti, tak budú pre teba Syrakúzy, lebo nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi sa zapáčilo, že si si zachovala bezúhonné svoje panenstvo."

Matka sa uzdraví, ale Lucia dostane do srdca nové svetlo: Pochopí silu panenstva a krásu byť Ježišovou panenskou nevestou. Nielenže pochopí, ale rozhodne sa zostať pannou, i keď vie, že jej snúbenec nebude súhlasiť. Ako predpokladala, snúbenec nezdieľal jej rozhodnutie, a všetkými možnými spôsobmi sa ju snažil odradiť. Luciu navždy stratil, ale udal ju u prokurátora ako kresťanku. Keď si prokurátor vypočul túto udalosť, v domnení, že sa mu podarí Luciu presvedčiť, aby upustila od svojho rozhodnutia, rozhodol sa zaviesť ju do nevestinca, aby tu podľahla telesným radovánkam. Lucia však nechcela, tak použili proti nej násilie. Nemohli s ňou však ani pohnúť. Prokurátor neveril vlastným očiam a rozhodol sa pre nadľudské násilie. Nechal priviesť pár silných volov, ale ani tieto pokojné zvieratá nevládali premôcť odpor mladého dievčaťa, obdarovaného takou tajomnou silou. Prokurátor sa tak nahneval, že nechal postaviť drevenú klietku, natretú smolou a živicou a rozkázal Luciu zaživa upáliť. Ale ani tento spôsob mučenia Lucii neublížil a vyšla z klietky neporušená. Nakoniec ju zúrivý prokurátor nechal sťať, a ona šťastná oslávila svoj nebeský sobáš s tým, ktorý získal jej panenské srdce. Lucia je odvtedy známa po celom svete, zobrazovaná umelcami, sochármi a maliarmi. Považovaná je aj za ochrankyňu zrakovo postihnutých, vzhľadom na latinský pôvod jej mena (lux - svetlo).

(Lino Frau)

*Manila - Čím viac času plynie, situácia sa stále zhoršuje. Stupňovanie násilia, ktoré oznámili biskupi, sa za posledné tri mesiace zintenzívnilo, zameriavajúc sa najmä na civilné osoby. "Nevinní ľudia zomierajú, mnoho žien a detí, avšak nikde sa o tom nehovorí, dokonca ani v masmédiách", hovorí Mons. Romulo Valles, biskup z Kidapawan (diecéza Mindanao) v rozhovore pre Fides: "Situácia je veľmi ďaleko od normálnej. Násilie a smrť sú si veľmi blízke a každú chvíľu môžu naplno vybuchnúť. Pýtam sa, či možno pochopiť teror, v akom sú prinútení žiť tunajší ľudia". - zvolal Mons. Valles. Zatiaľ na blízkom ostrove Jolo, vláda po ofenzíve uskutočnenej 16. septembra uvalila embargo na informácie a komunikácie, so zákazom prístupu masmédií a novinárov.

* Indonézia /Molucké ostrovy - Aj tu pokračuje dramatická situácia, v ktorej sa robí etnická islamská čistka proti kresťanskej menšine, mimo dohľadu medzinárodných pozorovateľov.

Agentúra Fides oznamuje nové dramatické volanie o pomoc zo strany kresťanskej komunity Ambon: "Konflikt na Moluckých ostrovoch trvá už 20 mesiacov a zdá sa, že môže skončiť až po úplnom a definitívnom rozbití tunajšej kresťanskej komunity. Od minulého roka tu zatvorili 75 % kresťanov žijúcich na ostrove. Záškodníci majú riadnu vojenskú výstroj a je ich oveľa väčší počet, ako kresťanov. Kresťania nemajú ani člny, aby mohli ujsť... Nemajú teda na výber, alebo zaprieť vieru, alebo byť zmasakrovaní" píšu alarmujúci kresťanskí lídri. "Kresťanská komunita opätovne žiada Radu bezpečnosti Spojených národov a Komisiu OSN pre ľudské práva, aby zasiahla v záujme mieru" Smutne znejú slová: "Pomôžte nám, deň a noc neprestávame prosiť Boha, aby sa naša výzva dotkla tých, čo môžu urobiť niečo, aby nám pomohli. Medzinárodná pomoc je jediné, čo nám dáva nádej na život, ak chceme naďalej žiť v tejto zemi.

IZRAEL: výzva, aby Svätá zem bola "miestom pokoja"

Svätá zem musí byť zem pokoja a bratstva. Tak to chce Boh! - povedal na konci audiencie Ján Pavol II. vo svojej výzve pútnikom, ktorí prišli do Ríma na kanonizácie, dňa 2. októbra.

Latinský patriarcha v Jeruzaleme Michel Sabbah v jednom svojom liste adresovanom veriacim zdôrazňuje, že cestou na upokojenie situácie je pochopiť, že sväté miesta nemôžu byť nijako dotknuté, ani podrobené zmluvnému konaniu. Sväté miesta musia byť miestami uzmierenia, potom čo v nich bude nastolený mier". Patriarchovia a hlavy kresťanských komunít v Jeruzaleme zverejnili deklaráciu, v ktorej opäť potvrdzujú už predtým vyjadrenú pozíciu: je potrebné "zabezpečiť slobodu pohybu, sprístupnenie jednotlivých miest kultu a modlitby," rovnako ako je potrebné urobiť koniec násilnostiam voči všetkým svätým miestam v Jeruzaleme".

(Fides)

"Vráťte sa k prvotnému nadšeniu"

"Žena" bojuje s "drakom"

Cirkev aj v najvážnejších dokumentoch II. vatikánskeho koncilu, neustále veriacim pripomína: "Celé ľudské dejiny sú preniknuté strašným bojom mocností tmy; bojom, ktorý začal na počiatku sveta a ktorý je predurčený pretrvať, ako hovorí Pán (porov.Mt 24, 13; 13, 24 - 30 a 36 - 43), až do posledného dňa... Včlenený do tohto boja, človek musí neustále bojovať" (Gaudium et Spes 37). V základnom koncilovom dokumente o Cirkvi sa hovorí: "aj spisy Starého zákona... čítané a chápané vo svetle posledného úplného zjavenia, krok za krokom dávajú stále jasnejšie vyniknúť postave ženy: matky Spasiteľa. V tomto svetle je prorocky zatienená prísľubom, daným prarodičom, keď upadli do hriechu, o víťazstve nad hadom (porov Gn 3, 15) (dogmatická konštitúcia "Lumen Gentium" 55).

Panna Mária už v prvých týždňoch svojich zjavení preukazuje, že hlboký duchovný zmysel jej mimoriadnej prítomnosti v Medžugorí zapadá do obrazu veľkého prebiehajúceho apokalyptického boja, dnes ako nikdy predtým, medzi svetlom Božej lásky a mocnosťami tmy: Prebieha veľký boj medzi mojím Synom a satanom. Je to boj o ľudské duše (pos. 2. 8. 1981). Opäť opakuje, že prebieha neúprosný duchovný boj medzi ňou - ženou odetou slnkom - a drakom, ktorý sa vrhá proti žene, ktorá porodila syna" (Zj. 12, 13): "kdekoľvek sa prejavím a so mnou môj Syn, ihneď sa zjavuje aj satan (pos. 28. 1. 1987).

Medžugorie nie je miestom pietnej zbožnosti, ale miestom milostí, kde zúri veľký nemilosrdný boj medzi pokolením ženy a "starodávnym hadom", ktorý sa neúnavne pokúša "zraniť jej pätu" (Gn 3, 15), keď je požadovaný radikálny výber: Boh, alebo satan. Mária volá svoje deti, aby s rozhodnosťou stáli pri nej v tomto rozhodnom boji medzi synmi svetla a mocnosťami tmy: "Preto, drahé moje deti, modlite sa a svojím životom dosvedčujte, že ste moji, lebo satan v týchto búrlivých dňoch chce zviesť čo najviac duší" (pos. 25. 4. 1992). Preto s najhlbšou a bezpodmienečnou rozhodnosťou žiada obnoviť zasvätenie milosrdnému Srdcu Ježišovmu, cez jej Nepoškvrnené Srdce: "Pozývam všetkých, čo mi povedali svoje áno, aby obnovili zasvätenie sa môjmu Synovi Ježišovi , jeho a môjmu Srdcu, aby sme vás mohli ešte účinnejšie použiť ako nástroje pokoja v tomto nepokojnom svete. (tamtiež)

Mária rázne odhaľuje podvodnícke nepriateľské intrigy. Takto upozorňuje členov modlitbovej skupiny, ktorú ona sama ustanovila a viedla: "Buďte na stráži. Toto obdobie je pre vás nebezpečné. Zlý duch sa snaží zvrátiť vás z vašej cesty. Tí, čo sa odovzdajú Bohu, zakúsia jeho útoky" (pos .Jelene 26 .7 .1983) a o niekoľko týždňov opakuje:"Satan sa hnevá na tých, čo dodržiavajú pôst a obrátili sa"(15. 8. 1983.) Mária nám pripomína, že démon má zamierené na duše, aby ich oslabil a pokúša sa vyrvať im tú duchovnú radosť, ktorá vyviera z plnosti spojenia s veľkonočným Kristovým tajomstvom: V týchto dňoch ste vďaka obnove, ktorá prebehla vo farnosti, okúsili Božiu radosť. Satan vás prudko napáda, aby vám ju vyrval. Modlitbou ho môžete úplne odzbrojiť a zabezpečiť si šťastie" (pos. 24. 1. 1985).

"Knieža tohto sveta" sa nezdráha ohrozovať jednotlivé duše, ale s prudkou násilnosťou sa vrhá aj proti duchovným spoločenstvám, oživovaným osobitnou prítomnosťou Kráľovnej pokoja, tam kde vo svetle tajomstva Cirkvi viditeľnejšie zažiari sláva najsvätejšej Trojice. Satan však znásobuje svoje útoky aj proti medžugorskej farnosti a úkladne má namierené proti nej. Nepoľavujte preto v modlitbe (pos. 17. 1. 1985). "Satan je v týchto dňoch vo farnosti neobyčajne aktívny. Modlite sa, aby sa každý jeho útok premenil na slávu Božiu (pos. 7. 2. 1985).

Hnev nepriateľa sa osobitným spôsobom zameriava aj na rodinu, "malú domácu cirkev", kde sa rodí a rastie vzácne spojenie lásky a dobra, kde sa skvie pečať trojjedinej lásky. Mária odhaľuje okultné obrazy protivníka, uisťujúc o svojej osobitnej ochrane pre každého, kto sa vinie na jej Nepoškvrnené Srdce s vrelou modlitbou: "Satan chce spôsobiť neporiadok vo vašich srdciach a vo vašich rodinách. Deti moje, nepoddajte sa! Nesmiete pripustiť, aby on riadil vás a vaše životy!

Milujem vás a prihováram sa za vás u Boha. Deti moje, modlite sa! (pos. 25. 1. 1994).

Mária nám označuje aj niektoré zrejmé poznávacie znaky aktívnej prítomnosti satana: "každý nepokoj prichádza od satana (Jelena 15. 8. 1983)". Satan zúri a snaží sa predovšetkým vyvolať vo vás zmätok" Stráži najmä slabosti srdca, čo mu uľahčuje jeho rozkladné dielo..."nedovoľte satanovi pôsobiť vo vašom živote cez nedorozumenia, nepochopenia a nevľúdne správanie jedných voči druhým" (pos. 25. 1. 1990).

Voči ničivému dielu, ktoré nepriateľ s nadmierou rozsieva v dušiach, zaznieva akoby výkrik materského utrpenia, ktorý vychádza z hĺbky raneného srdca, akoby mal roztrhať závoj duchovnej liknavosti, ktorý sa usadil v srdciach mnohých, i keď sú povolaní k veľkému plánu spásy: "Všetkých vás pozývam k modlitbe a k odriekaniu, lebo teraz, ako nikdy predtým, satan chce ukázať svetu svoju potupnú tvár, ktorou chce strhnúť na cestu smrti a hriechu čo najviac ľudí. Preto, drahé deti, pomôžte môjmu Nepoškvrnenému Srdcu zvíťaziť v tomto hriešnom svete (pos. 25. 9. 1991). (pokrač.)

Giuseppe Ferraro

Exorcizmus a jeho rozlíšenie

Don Gabriele Amorth, známy exorcista pri Vatikáne, rozoberal na jednej konferencii pre kresťanov veľmi dôležitú otázku, najmä v tomto čase, keď tma a svetlo sa jasne stavajú proti sebe.

Prejednávanú tému "Exorcismus a jeho rozlíšenie" možno zhrnúť do troch bodov

1. Existencia démona. Predovšetkým tu treba vymedziť problém existencie démona, diskutovaný mnohými teológmi - racionalistami, ktorí by chceli vysvetľovať existenciu satana iba ako mýtus, alebo všeobecne, ako symbol zla. Týchto teológov odkazujeme na výuku katechizmu katolíckej Cirkvi, keď na konci "Otčenáša" sa hovorí "ale zbav nás zlého". Pod výrazom "zlého" treba rozumieť osobu Zlého a nie zla vo všeobecnosti (Katechizmus kat. Cirkvi č.2851).

Pápež Pavol VI. o satanovi povedal: Satan je zvrhlý a zhubný škodca ... nielen démon, ale hrozivá mnohorakosť. Satan je teda osoba, ba mnohorakosť osôb, ktorú tvoria tí anjeli, ktorí odmietli poslušnosť voči Bohu a stali sa z nich démoni, t.j. buriči a zatratenci. Na podporu tejto cirkevnej doktríny je vhodné vyhľadať si vo Svätom písme tie state, v ktorých vyniká existencia satana a je jasne vyjavená. Okrem toho možno pochopiť, že hovoriť o démonovi znamená nepriamo hovoriť o Kristovi, pretože Sväté písmo tvrdí, že Ježiš je Spasiteľ a prišiel na tento svet, aby nás zbavil moci Zlého. "Satan je slobodný, inteligentný a má v sebe ducha iniciatívy".

2. Činnosť diabla. Jeho hlavná činnosť, ktorú môžeme definovať ako bežnú, spočíva v pokúšaní človeka k zlému, v snahe oddialiť ho od Boha. Preto nestačí iba "veriť v Boha", ako v skutočnosti verí 90 % Talianov - ale je potrebné konať Božiu vôľu. "V mojich 45.000 exorcizmoch - rozpráva ironicky don Amorth - som nikdy nestretol diabla, ktorý by neveril v Boha. Viera neslúži na nič, ak nerobíme to, čo nám Boh prikazuje. (porov. Mt 7, 21)

Tejto pokušiteľskej činnosti démona sme všetci vystavení, a to po celý život, práve tak, ako bol Ježiš a Mária. Je teda potrebné bdieť, vyhýbať sa príležitostiam k hriechu a najmä je treba modliť sa, pretože sami prehrávame boj so satanom, zatiaľ čo ho vyhrávame, ak sa v modlitbe spojíme s Kristom.

Existuje ešte zvláštna satanova činnosť, t.j. osobitné, výnimočné obťažovanie. To sa často stáva našou vinou, ale aj vinou iných. Toto zlo môžeme klasifikovať podľa štyroch kategórií, i keď medzi exorcistami ešte neexistuje spoločný jazyk na opísanie týchto javov.

* ovládnutie: diabol vstúpi do ľudského tela a prejavuje sa gestami a slovami. Tu je jasné,že sa satan nikdy nemôže zmocniť duše.

*trýznenie: démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Dá sa to veľmi ťažko rozlišovať, lebo tieto zlá často prichádzajú od satana nepriamym a nejasným spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené. Postihnuté osoby často nenájdu pochopenie ani u najvyšších cirkevných hodnostárov. Hľadajú teda pomoc u rozličných mágov a čarodejníkov. Problémy sa hromadia, lebo každá mágia čerpá z kráľovstva tmy. Je nerozumnou ilúziou myslieť si, že biela mágia, teoreticky dobre mienená, môže využívať moc zlého, aby privodila dobro a vylúčila zlo. Mágia je totiž vždy čierna, vždy zlá, i keď je predkladaná ako "dobrá".

*znepokojenie: obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a psychicko-citovú rovnováhu. Satan zaútočí, spôsobiac nepokoj, strach a vnútorné súženie.

*zamorenie: Tu sa rozumie zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá. Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať aj na veciach a v skutočnosti sa stáva, že niekedy je potrebné exorcizovať veci a miesta. Tieto osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť človeka zo štyroch príčin:

a) z iniciatívy démona. Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď satan koná zle, i keď sa to nezhoduje z Božou vôľou. Nemáme to chápať ako zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že Boh má moc premeniť zlo na dobro.

Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa skrz zásluhy Pátra Pia, farára z Arsu, svätej Gemmy ...Nezabúdajme na hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu spasiteľskú silu.

b) časté navštevovanie nebezpečných miest: mágov, vykladačov kariet, satanských skupín, špiritistických seansí.

c) zotrvávanie v ťažkom hriechu. Časom svedomie "stvrdne" a zlo v nás zapustí hlboké korene.

d) kúzlo býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. "Kúzlo" znamená zlo, spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom. Existujú rozličné formy kúzla: porobenie, puto, urieknutie. Za kúzlo je zodpovedný ten, kto ho prikazuje, alebo sa ním zaoberá.

3. Moc, ktorú Kristus udelil Cirkvi, aby vyháňala satana. Ježiš dal túto moc najprv dvanástim, potom 72 apoštolom, nakoniec ju rozšíril na všetkých veriacich slovami: Toto sú znamenia ktoré budú sprevádzať tých, čo uverili: v mojom mene budú vyháňať diabla (Mk 16, 17).

Dnes však môže exorcizmus vykonávať iba kňaz oprávnený vlastným biskupom a s povolením miestneho biskupa. Avšak oslobodzujúce modlitby môže odriekať za seba a za iných každý veriaci, bez oprávnenia biskupa, ktorý nanajvýš môže zakázať verejnú formu alebo miesto, kde sa tieto modlitby konajú.

Účelom týchto modlitieb je samotný exorcizmus, t.j. vyhnanie satana. Zatiaľ čo exorcizmus je oficiálna a verejná modlitba konaná v mene Cirkvi - a preto je účinnejšia - oslobodzujúca modlitba zostáva súkromnou modlitbou, ktorá v niektorých prípadoch môže priniesť významné výsledky.

Za čias sv. Kataríny sa stávalo, že jej prinášali najťažšie prípady posadnutia. Katarína, hoci nebola kňazom, ale bola svätého života, dokázala ich oslobodiť. Rovnako aj sv. František, sv. Leopold Mandič a mnohí iní svätí, i keď neboli exorcistami, oslobodili mnohých diablom posadnutých. V hlavných líniách, moc vyháňať zlých duchov záleží od viery a od modlitby.

Massimiliano Curletti

Sme toho názoru, že 99 percent biskupov neverí vo zvláštnu činnosť satana.

Don Amorth takto odpovedá novinárom:

Otázka: Čo robí Cirkev voči šíreniu sa tohto javu?

Odpoveď: Je úplne nezúčastnená. V latinskej Cirkvi sa prestalo s exorcizmom pred tristo rokmi. (Nie je to tak v ortodoxnej cirkvi a v istých protestantských vyznaniach). A pretože kňazi a biskupi nikdy nevideli exorcizmus, ani o ňom nehovorili, odstránili z katolíckej viery osobnú prítomnosť diabla a už viacej v ňu neveria.

Stačí vidieť nový exorcistický rituál pripravený Svätou Stolicou: Bol urobený úplne nekompetentnými osobami, ktoré sa boja exorcizmu "Ak nie je istota prítomnosti satana, exorcizmus sa nemá robiť" hovorí nový rituál. Nezmysel je však v tom, že satan sa skrýva, maskuje sa všetkými spôsobmi. Starý rímsky rituál viedol k opatrnosti, aby sa psychické zlo nezamieňalo s pôsobením diabla, ale poučoval aj o trikoch, za akými sa skrýva, aby maskoval svoju prítomnosť.

A ešte čosi: nový rituál zakazuje vykonávať exorcizmus v prípade kúzla. Avšak kúzlo predstavuje viac než 90 percent všetkých satanských prípadov. Podľa nového rituálu by teda nikdy nebolo potrebné robiť exorcizmus!

Tieto liturgické reformy sú priam neuveriteľné, lebo vychádzajú z predpokladu, že Cirkev sa mýlila celé storočia. Satan je však všade. A môže konať nerušene. Kto ho však najmenej ruší sú práve kňazi.

red.

SPRÁVY Z POŽEHNANEJ ZEME

Mária nás sprevádza pod krížom

Dňa 8. septembra sa v Medžugorí slávil sviatok Narodenia Panny Márie. Svätú omšu celebroval medžugorský farár Ivan Sesar, spolu so 70 kňazmi.

Slávnosť Povýšenia Svätého kríža sa aj tento rok slávila v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, t.j. 10. septembra na vrchu Križevac. Ako každý rok, už v noci predtým sa zaznamenal obrovský príliv pútnikov. Mnohí z nich prešli pešo stovky kilometrov.

Nie všetci však poznajú históriu Križevaca a jeho kríža ... Asi kilometer vzdušnouj vzdialenosťou od kostola sa vypína vrch Križevac. Na jeho vrchole (520 m) tamojší kňaz a jeho farníci v r. 1934 postavili cementový kríž vysoký 8,56 m. Na kríži je nápis: Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi ľudstva, na znak viery, nádeje a lásky, ako spomienku na 1900. výročie Ježišovho utrpenia. sledne sa tu ustálil zvyk sláviť pri kríži svätú omšu v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, na pamiatku povýšenia Svätého kríža.

Križevac nepriťahuje toľkých pútnikov svojou prírodnou krásou, ani pre význam kríža, čo sa na ňom vypína, ako skôr preto, že ľudia pochopili, že cesta, ktorá vedie k pokoju, prechádza cez kríž. Mnoho ľudí tu našlo pokoj a cestu, ktorá vedie k Bohu. Šplhajúc sa namáhavým chodníkom, ktorý vedie ku krížu na Križevaci. Pútnici sa modlia krížovú cestu. Postupom času bolo popri chodníku umiestnených šestnásť bronzových reliéfov, na ktorých je Máriin obraz.. To je posolstvo všetkým: Mária sprevádza Ježiša a nás, na krížovej ceste života.

P. Slavko misionárom v Anglicku

Bernard Ellis, ktorý v Medžugorí konvertoval zo židovstva, pocítil potrebu a navrhol anglickým pútnikom uskutočňovať každoročné modlitbové stretnutie. Myšlienka sa stretla s porozumením a od r. 1990 sa každý rok v posledný augustový pondelok koná spomínané stretnutie. Po svojom návrate z Anglicka nám P. Slavko Barbarič vyrozprával svoje dojmy: "Boli sme ubytovaní vo Walsinghame, pri najstaršej mariánskej svätyni Anglicka. Na tomto, v poradí už desiatom stretnutí sa zúčastnilo mnoho ľudí. Stretnutie sa začalo sv. ružencom a pokračovalo sv. omšou, adoráciou a modlitbami za uzdravenie, podľa medžugorského vzoru.

Dňa 26.augusta sa konalo stretnutie farnosti sv. Margity. Tunajší farár tu v tento deň organizuje celodennú adoráciu od 10. hodiny rannej, do 22. hodiny večer. Dúfame, že stále viac ľudí bude ochotných venovať Ježišovi zo svojho dňa jednu hodinu a pobudnúť s ním v adorácii. Konalo sa tu aj stretnutie mladých Youth 2000, na ktorom sa zúčastnilo 1500 chlapcov a dievčat, z celého Anglicka a zo Škótska. Nedeľné odpoludnie 27. augusta som strávil s nimi a hovorili sme o rovnakom stretnutí mladých v Medžugogorí a v Ríme. Ústrednou témo oboch stretnutí bola citácia zo Svätého písma: "A slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami". Môžeme byť iba vďační Márii Kráľovnej pokoja za všetky deti, ktoré zhromaždila okolo seba.

**V dňoch od 15. do 18. septembra mal P. Slavko niekoľko modlitbových stretnutí v Belgicku a v Nemecku. Dňa 16. septembra sa konalo obvyklé stretnutie v národnej svätyni v Beauraingu, kde sa Panna Mária zjavila začiatkom tridsiatych rokov, keď osobitnú výzvu k obráteniu adresovala hriešnikom. Nasledovali "mariánske dni" vo Fulde, kde panovala veľmi sústredená modlitbová atmosféra. Tieto stretnutia dokazujú, že modlitbový duch Medžugoria sa preniesol na mnoho ľudí v tejto oblasti. prináša ovocie obrátenia a pripravuje veriacich, aby išli k Ježišovi spolu s Máriou a vstúpili s istotou do nového tisícročia.

** Predstavitelia asi 20 krajín Latinskej Ameriky sa stretli v Medžugorí od 20. do 26. septembra pri príležitosti XII. medzinárodného stretnutia centier hnutia za mier. Témou stretnutia bolo "Oslavujme s Máriou Veľké jubileum". Takéto centrá vznikli v celej Latinskej Amerike ako miesta sústredenia tých, čo pochopili význam Máriinej výzvy z Medžugoria. Ich činnosť spočíva najmä v rozširovaní posolstiev a v organizovaní modlitbových skupín a pútí. Pri tejto príležitosti sa vynorila osobitná potreba duchovného rastu jednotlivcov, ktorí by žili Máriine posolstvá a rozširovali ich medzi inými a tak vytvárali a viedli modlitbové skupiny.

*Podľa posledných informácií týkajúcich sa pasov a víz, možno prísť do Bosny a Hercegoviny, teda aj do Medžugoria iba s platným pasom. Nie je teda dostatočný iba občiansky preukaz, s výnimkou pre občanov Chorvátskej republiky.

(PressBulletin)

*Počas jednej konferencie v Medžugorí, vizionárka Marija nám oznámila niekoľko slov Svätej Panny, ktoré sú dosiaľ málo známe avšak veľmi dôležité: "Mnohí sem prichádzajú, aby prosili od Boha fyzické uzdravenie, ale mnohí z nich žijú v hriechu. Títo nechápu, že predovšetkým majú hľadať zdravie duše a očistiť sa od hriechu, čo je najdôležitejšie. Ako prvé by sa mali vyspovedať a zrieknuť sa hriechu".

Marija upresnila, že Boh by udelil omnoho viac uzdravení, ak by sa veci robili v správnom poradí:

1. vyspovedať sa a úprimne sa zriecť hriechu;

2. prosiť o uzdravenie.

Tu v Medžugorí, kde sa uskutočňujú hlboké uzmierenia s Bohom, možno konštatovať pravdivosť tohto posolstva: mnohé choroby totiž zmiznú potom, čo duša získala zdravie.

* Dňa 3. septembra sme oslávili Vickine 35. narodeniny. Vicka žiarila neuveriteľnou radosťou. V deň, keď má niektorý z vizionárov narodeniny, Panna Mária ho objíme a pobozká. "Tento pocit nemožno opísať" povedala Vicka. Je zvláštne, ako rada má Mária narodeninové dni vizionárov. V takýto deň osobitne ďakuje Bohu, že stvoril konkrétnu osobu a vyjadruje svoj obdiv za krásu a veľkosť daru života.

(z denníka sr. Emanuely)

*Súpis modlitbových skupín

Uskutočňujeme druhý súpis modlitbových skupín pôsobiacich v Taliansku a inde. Vyzývame vedúcich modlitbových skupín, aby poslali nasledovné údaje na adresu: Gianni Romolotti (e-mail: real@ tin.it e/o fax 02.58105979:

1. adresu, tel., fax. e-mail vedúceho skupiny

2. priemerný počet účastníkov

Potrebujeme vedieť, koľko nás je, aby sme mohli v čase poskytnúť informácie o Medžugorí , t.j. stretnutia púte atď.

ČITATELIA NÁM PÍŠU

Donatella, Nizza, Sicília: Dostal sa mi do ruky váš časopis Eco di Maria Regina della Pace (Medžugorské ozveny, Mária Kráľovná pokoja) Čítala som ho s veľkým záujmom, lebo z každého článku vyžaruje hlboká pravda a vľúdnosť, najmä v liste dona Angela".

P. Carlo z Buenos Aires: "Prostredníctvom vášho časopisu som informovaný o posolstvách Panny Márie a o všetkých udalostiach v Medžugorí. Každé dva mesiace sa mi dostáva do rúk veľké bohatstvo. Veľmi vám ďakujem. Myslím, že zrodenie dona Angela pre nebo, zanechalo na zemi veľké prázdno ... som si však istý, že oroduje za vás všetkých a za čitateľov Medžugorských ozvien. Nech vás z neba požehnáva a ochraňuje s našou drahou matkou Máriou, Ježišom, Otcom a všetkými svätými.

Traja čitatelia z Albánska: "S rozochveným srdcom sme sledovali posledné pozemské kroky dona Angela. Obdivuhodná duševná sila! Nie je ťažké uhádnuť, kto mu dáva toľkú silu. Bol vyvoleným "bojovníkom lásky" našej Nebeskej Matky" (Teresa).

"Modlili sme sa za neho (ale teraz už sa on modlí za nás). Obávali sme sa, že smrť dona Angela bude znamenať pre Medžugorské ozveny ťažkú stratu, i keď sme vedeli, že náš časopis na nikoho nehľadí, ako by ho písal samotný pápež!" (Gjoni D)

"Teraz sme si istí, že Medžugorské ozveny z vôle našej Matky budú naďalej vychádzať...Často si ho požičiavame z domu do domu a nateraz nežiadame ďalšie výtlačky (podľa potreby si robíme fotokópie), aby sme nezvyšovali náklady za jediný časopis, čo dostávame zdarma. Vďaka redakcii časopisu a jeho dobrodincom zo strany chudobného albánskeho ľudu. (Matia P.)

Antonio, Reggello (FI): Vrelá spomienka a modlitba za milovaného dona Angela, ktorý z raja sleduje vašu prácu , aj moju malú distribúciu nášho pekného časopisu. Vaše tri milé listy, ktoré ste mi napísali, si uchovávam ako milú spomienku".

P.Remo, Mozambik: Najdrahší, už dlhý čas sledujem a s radosťou čítam Medžugorské ozveny. Veľmi rád sledujem novinky, ktoré publikujete. Pred tromi rokmi som počas dovolenky navštívil Medžugorie. Bol som veľmi prekvapený a potešený, keď som videl toľkú zbožnosť. Som misionárom v Mozambiku už 35 rokov a tu v mojej misii je Panna Mária veľmi uctievaná. Zakaždým, keď navštevujem kresťanské komunity, rozdávam mnoho ružencov.

Sr. Diletta, Mocaiana (PG): Vďaka vám za vernosť, že mi za tieto roky pravidelne posielate Medžugorské ozveny, vďaka za duchovné bohatstvo, ako ovocie a dar každého z vás. Neprestávam sa modliť za vás a na Máriine úmysly za všetky duše.

Roberto: Pred nedávnom som čítal váš nádherný časopis. Som silne presvedčený, že je to veľký nástroj v rukách Božích, na získanie duší... Budem sa modliť za toto vaše poslanie, ktoré zázračným spôsobom prinášate, i keď s prekážkami a skúškami.

Ježiš sa narodí...v jasliach!

"Boli Vianoce roku 1223, keď František z Assisi uskutočnil svoju veľkú túžbu: predstaviť dieťa narodené v Betleheme a telesnými očami vidieť všetko to nepohodlie v akom sa nachádzalo, lebo chýbali veci potrebné pre novorodenca, ako bolo uložené v jasliach, ako ležalo na sene medzi somárikom a volom". (Františkánske pramene)

Jasličky, ktoré vznikli z vôle sv. Františka, vstúpili do nášho života, prirodzeným spôsobom, ako všetky jednoduché veci, ktoré "vytvárajú domov", ktoré majú vôňu čohosi antického a ktoré nás uvádzajú do malého "kúzla detstva", do tepla rodinnej atmosféry.

Hľadíme na ne s obdivom a odrazu zistíme, že naše skutočné rozmery sa vytratili a my sa akoby zázrakom, odrazu nachádzame v tom malom svete z papiera, lepidla, sadry a skla... ale aj z kamienkov, machu, dreva... V tom svete, kde umenie a skutočnosť sa vzájomne dotýkajú, splývajú kde príroda a ľudská vynaliezavosť sa spojili, aby vytvorili novú harmóniu. Trochu tak, ako v tých časoch, keď božská prirodzenosť vstúpila do ľudskej, aby ju obdarovala dôstojnosťou a hodnotou, aby obnovila starodávne spojenectvo.

Už nie ako nezainteresovaní diváci, ale aktéri vo vnútri scény, herci, protagonisti, povolaní k účasti na betlehemskej udalosti, jedinečnej a originálnej, každý svojim spôsobom.

Fantázia, umenie, umelecké schopnosti sa dávajú do služieb duše: veľký dar pre tých, ktorí túžia, ako František, "hľadieť na Ježiša telesnými očami."

Stefania Consoli

Medžugorské ozveny sú zdarma, žijú len z dobrovoľných príspevkov, ktoré môžete poslať na účet VÚB Bratislava - mesto, číslo účtu: 1350449953/0200. Aj váš príspevok poslúži k tomu, aby náš časopis mohol naďalej vychádzať. Vďaka!

Očakávanie Pána ktorý príde a nemešká, nech oživí túžbu našej modlitby.

Ponížená a hlboká radosť a úprimnosť vzájomných vzťahov, to budú znamenia, ktoré nás utvrdia vo správnosti našej cesty.

Ďakujeme všetkým, ktorí v tichu a často i obetou pracujú na redakcii, preklade, tlači a expedícii nášho časopisu.

Boh vás žehnaj!

Don Alberto

Villanova M.

(Preklad z taliančiny: M. Bezáková)